14.kapitola- Jeden šok za druhým 2/2

28. listopadu 2010 v 16:38 | Naty |  Kniha
fhtzj

14.kapitola- Jeden šok za druhým 2/2

A pridávam aj knihu. Keďže som dala aj poviedku, nestihla som napísať toľko knihy, čiže to bude trocha kratšie, ale aj tak dúfam, že poteší  želám príjemné čítanie


Niečo však nebolo tak, ako si predstavovala. Potlesk bol hlasnejší a periférnym videním zachytila vstávajúcu postavu. Až kým neotočila hlavu, neverila, že je to možné, no on tam skutočne bol. Stál v poslednom rade a tlieskal. Niekoľko tvárí sa otočilo jeho smerom, najčastejšie to boli staré mamy pobúrené jeho vzhľadom alebo prekvapené spolužiačky. On si ich však vôbec nevšímal. Sledoval Paige a snažil sa jej v tom jednom pohľade povedať, ako ho to všetko mrzí. Dúfal, že sa kvôli jeho príchodu nenahnevá, keďže jej sľúbil, že jej dá pokoj, no už to nevydržal. Ten týždeň bol horší, ako si predstavoval. Čakal, kedy mu jej tvár prezradí, ako sa cíti, no ona naňho len prekvapene hľadela, kým do nej riaditeľ neštuchol.
"Gratulujem, slečna Greenová...Už...Už môžete ísť," zamrmlal vyvedený z rovnováhy jej chvíľkovým zamyslením a strkal ju preč z pódia. Paige zišla ku ostatným už oceneným a pohľadom zamierila na miesto, kde predtým stál, no už tam nebol. Odrazu jej celá tá ceremónia pripadala nekonečne pomalá. Chcela odtiaľ vypadnúť a ísť za ním. Bolo definitívne rozhodnuté! On jediný sa prišiel na ňu pozrieť, našiel si čas aj pre ňu, na rozdiel od jej vlastnej matky. Nikdy si nenechal ujsť takéto príležitosti, chodil na každú akciu, na ktorej mala byť. Jej mama by sa zase nezúčastnila ani na pôrode, ak by sa to dalo...
Z myšlienok ju vytrhli gratulácie rodičov, ktorí sa po ukončení rozbehli ku svojim deťom. Do vzduchu sa vzniesli maturitné klobúky a všetci okolo vzrušene diskutovali.
"Prepáčte, ...Môžem prejsť, prosím?...Ospravedlňte ma, ponáhľam sa....Ale do riti, uhnite z cesty!" vykríkla nakoniec Paige a lakťom odsotila akúsi staršou pani, ktorá jej stála v ceste. Nakoniec sa jej predsa podarilo pretlačiť sa davom von, no Jasperov Jeep práve zabáčal na konci ulice. Namiesto neho sa však na parkovisko vrútila jej mama na svojom novom Mercedese.
"Tak tu máme našu maturantku! Si nádherná, srdiečko! Ukáž, nech si ťa odfotím...Deje sa niečo?" spýtala sa zrazu, súdiac podľa Paigeinho výrazu. "Rozrušil ťa ten idiot, však? Videla som ho odchádzať. Nič si z neho nerob, nech už ti povedal čokoľvek. Ak nedá pokoj, zavolám..."
"Mama, idem za ním," prerušila ju Paige. Mama na ňu chvíľu mlčky hľadela, no následne prudko pokrútila hlavou. V očiach sa jej odrážal potlačovaný hnev.
"Nikam nepôjdeš! Je mi jedno, čo ti nakecal! Ten odporný bastard...!"
"Ten odporný bastard si na mňa aspoň našiel čas!" odsekla jej Paige a zo sukne pod habitom vybrala kľúče od svojho auta. Odhodlane nasadla a naštartovala. Mama jej nahnevane zaťukala na okino a tak ho stiahla.
"Ak za ním teraz pôjdeš, ani sa nemusíš vracať!" Paige pevne zovrela volant a s chladným výrazom na ňu pozrela.
"Neboj sa, nevrátim!" Bez pozdravu okienko zavrela a vyrazila do New Orleans.


Jasper šiel pomaly, autá ho obiehali, no jemu to bolo jedno. Paige neprejavila ani najmenšie náznaky radosti, že ho vidí, a tak radšej odišiel. Ak ho nechce vidieť, je to pre ňu lepšie. Myšlienky mu zablúdili k Charleimu, no ovládol vlastné chúťky. Sľúbil jej, že prestane a je jedno, či sú alebo nie sú spolu, svoj sľub dodrží!
Práve keď uvažoval, kde sa večer zo zúfalstva opije, predbehol ho žltý Smart. Prekvapene vypleštil oči a okamžite dupol na plyn. Bol si istý, že to nie je ona, ale v kútiku duše v to aj tak dúfal. Keď však zabočil do protismeru, aby auto predbehol, ono urobilo to isté. Pousmial sa. Predsa to bola ona. Zaradil sa späť do svojho pruhu a zvyšok cesty sa držal za ňou.
V New Orleans zabočila na nejaké parkovisko pred barom a on zaparkoval kúsok od nej. Kým vyšiel z auta, ona sa už opierala o to svoje. Slávnostný habit nechala v aute a na sebe mala krátku sukňu a jasno-zelené tričko s výstihom. Na nohách sa jej vynímali tenisky a predtým učesané vlasy jej teraz ako zvyčajne odstávali od hlavy. Pousmial sa a podišiel bližšie.
"Ako si sa stihla prezuť a upraviť tak rýchlo?"
"Tak po prvé, som žena. A okrem toho, keď máš auto ako ja, je hneď ľahšie zaparkovať. Nie ako s tou tvojou kopou šrotu," odvetila mu a hrdo potľapkala svojho Smartíka.
Jasper očami lačne prešiel po jej nohách, no potom nasadil ospravedlňujúci výraz.
"Prepáč, zabudol som, aká cestná pirátky si. Vieš, že som si nemyslel, že to auto dokáže ísť takou rýchlosťou?" Paige sa zamračila, no nevydržala dlho a uškrnula sa.
"Po prvý raz som zaradila 5." Jasper vybuchol do hlasného smiechu, bez zaváhania prekonal vzdialenosť medzi nimi a pevne ju objal. Zaboril si tvár do jej vlasov a ona sa oprela o jeho hruď.
"Milujem ťa," zašepkal a sám nechápal, ako bez nej dokázal vydržať týždeň. Paige sa spokojne usmiala a zovrela ho pevnejšie. "Aj ja ťa ľúbim. A prepáč mi. Nemala som sa tak zachovať." Jasper si ju od seba trochu odtiahol a pokrútil hlavou.
"Ty sa ničím netráp. To ja som všetkému na vine. Nemal som ti klamať."
"Ale ak by si mi vtedy neklamal, zutekala by som," zasmiala sa a on
s ňou. "To však neznamená, že ti klamstvá schvaľujem, jasné?"
dodala akože prísne. Jasper sa k nej sklonil a do pootvorených pier jej zašepkal: "Už nikdy, sľubujem." Nežné bozky sa však rýchlo zmenili na drsnejšie. Bol nenásytný a ona nechápala, ako je možné, že stačil len jeden jeho bozk a už po ňom tak šialene túžila.
"Poď!" zašepkal jej do ucha a potiahol ju k svojmu autu.
"Počkaj! Ale čo moje auto?"
"Neboj, tu ti ho nikto neukradne." Paige naňho pochybovačne pozrela.
"Určite? Sme predsa v New Orleans." Jasper sa uškrnul.
"Veď práve. Kto z New Orleans by kradol žltého Smarta?"
"Ešte jedno slovo o mojom autíčku a odchádzam!" povedala naoko nahnevane. Jasper pevnejšie zovrel jej dlaň.
"Ja ťa už nikam nepustím, láska."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tessie Tessie | Web | 28. listopadu 2010 v 19:31 | Reagovat

Juj krásná kapitolka, už jsem se nemohla dočkat až se tu objeví, juchů, nádherná, vážně.:) Mocinky se těším na další kapitolku(snad tu bude brzy), no jo, ale nemůžu si přát všechno. Jsem moc ráda, že mu odpustila.:) Juchů, sláva. A už se těším na další kapitolku.:D

2 Hay. Hay. | E-mail | Web | 29. listopadu 2010 v 12:05 | Reagovat

To nieje možné , vždy keď to najmenej čakám , napíšeš ďalšiu kapitolu. :-)
Ja som to vedela! Ja som vedela , že sa uzmieria. :D Skoro mi vyšla slza ; tak fajn , preháňam , ale bolo to úžasné,krásne. :-)
"Prepáčte, ...Môžem prejsť, prosím?...Ospravedlňte ma, ponáhľam sa....Ale do riti, uhnite z cesty!" :D  :D lol. :D Podľa mňa to bola najvtipnejšia pasáž , možno sa to niekomu nezdalo vtipné , ale ja som škerila ako nadržaný Santa na nové zuby. :D
A teraz , Naty ... je naše obdobie zimy. :-) Vieš ako je úžasne vonku? I keď som sa dva-krát strepala do snehu, ale to sú detaily. :D
Dúfam , že čoskoro,veľmi čoskoro bude pokračovanie!Musí. :D :-)

3 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 30. listopadu 2010 v 18:48 | Reagovat

Ses rozepsala:-) Moc, opravdu moc hezké!

4 mato825 mato825 | 21. ledna 2011 v 19:20 | Reagovat

Pekné to je celé a dobre sa to číta, ale už dlho čakám márne a pokračovanie, kedy niečo bude? zaujíma ma čo bude dalej :)

5 Mato825 Mato825 | E-mail | 22. ledna 2011 v 13:47 | Reagovat

Ahoj baby, chceli ste vidieť akú knihu píšem :) tak vám prikladám Link, je tam zatiaľ len prvá kapitola ale idem to tam nahádzať celé :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama