14. kapitola- Jeden šok za druhým 1/2

6. listopadu 2010 v 15:04 | Naty |  Kniha
fhtzj

14.kapitola- Jeden šok za druhým 1/2

Tak, kapitola trochu dlhšia, ako tá naposledy. Dúfam, že sa bude páčiť. Prosím, v ankete hlasujte za to, čo si myslíte, že sa stane a nie to, čo chcete, aby sa stalo   A kapitolu venujem osobe, ktorá pravidelne komentuje, číta všetko, čo napíšem a píše krásne dlhé komentáre, v ktorých mi vždy vyjadrí názor na článok, či už kladný alebo záporný. Hayley Emcha, táto kapitola je pre teba  A prosím aj ostatných, aby písali komentáre, ktoré majú viac, ako 4 slová, prosím. Keď píšete také krátke komenty, mám pocit, že ste to ani nečítali. A uvítam, ak mi napíšete svoj názor na to, čo sa v knihe deje, čo si myslíte o postavách a pod.  Ďakujem



"Ach, zlatko, som na teba taká pyšná! Toto je dôležitý deň v tvojom živote, tak si ho uži. Budem však meškať. Pá moja!" Paige si vložila mobil do vrecka, no najradšej by ho roztrieskala o stenu. Stála pred zrkadlom na dievčenských záchodoch a hľadala samú seba v dievčati, ktoré sa odrážalo v zrkadle. Mala na sebe tmavo-modrý habit, na vlasoch stiahnutých v cope mala nakrivo nasadený maturitný klobúk a v očiach sa jej zračil hnev a ublíženie. Túto chvíľu si často predstavovala, no nikdy jej nenapadlo, že sa bude cítiť tak príšerne opustená. Dúfala, že aspoň počas odovzdávania maturitných vysvedčení si na ňu mama nájde čas. Na ostatných sa prišli pozrieť rodičia, súrodenci, starí rodičia, tety, ujovia, len ju vonku nečakal nikto. Tá skutočnosť príšerne bolela. Obvykle sa mohla spoľahnúť na jednu osobu, no teraz... Prešiel len týždeň odkedy sa dozvedela o Jasperovi, no jej ten čas pripadal nekonečný. Tak strašne jej chýbal. Vedela, že bez neho dlho nevydrží. Milovala ho až príliš, a keď si v ten večer uvedomila, že to s ním skončila, doslova sa za to neznášala. Nikdy si nemyslela, že sa niečo také stane. Verila mu, no aj napriek sklamaniu z jeho klamstiev ho nedokázala zavrhnúť. Mala ho v hlave neustále. Celý týždeň zápasila sama so sebou, túžiac zavolať mu a zároveň naňho navždy zabudnúť. Teraz však chápala, že zabudnúť sa nedá. Nie naňho, nie na to, čo spolu prežili. Nedokázala to a ani to nechcela. Keď jej 5 dní po rozchode priniesol mobil, ani nezišla k dverám a nechala mamu, aby to prevzala za ňu. Nechcela ho vidieť, lebo by ho nenechala odísť. No túžba nie je všetko. Cez veci, ktoré jej povedal sa nedalo len tak prejsť. Mal byť otcom a zabil svoje vlastné dieťa. Kvôli peniazom vraždil aj cudzie deti. Zabil mnoho ľudí, znásilnil dievčatá, zničil desiatky životov. Ako mu to mala len tak odpustiť? Ako sa mala preniesť cez to,
s akou ľahostajnosťou sa stavia k svojim zločinom? Všetko jej to pripadalo šialené. Ešte pred mesiacom mali z jej pohľadu dokonalý vzťah a teraz o ňom musela premýšľať ako o úplne inom človeku. Zabudla na Jaspera, s ktorým bola predtým šťastná. Tento Jasper bol iný. No stále rovnako príťažlivý, stále rovnako milujúci... Sama nad sebou prevrátila oči. Stále mu dôverovala, aj napriek tomu, ako dlho jej dokázal klamať. Chápala však, že jej nemohol do očí povedať pravdu už na začiatku a taktiež už nemohol zmeniť to, čo v minulosti urobil. Desilo ju len to, že nebolo pochýb o tom, že by všetko to spravil znovu. Vďaka svojim nočným morám si teraz vedela do detailov predstaviť, ako niekoho Jasper zabíja. Takmer každú noc ho videla vraždiť ľudí, ktorých poznala, ľudí, ktorých mala rada. Budila sa celá roztrasená a v hlave jej stále znel jeho ľahostajný smiech. Videla ho užívať si smrť druhých a niečo jej našepkávalo, že to nemá ďaleko od skutočnosti. Nechcela veriť, že by mohol byť až taký bezcitný, no pred týždňom neverila ani tomu, že je vrah.
"Prečo?" pomyslela si a zotrela si z líc slzy. Nechcela viac plakať. Celý týždeň len plakala, skoro nič nejedla, odmietala chodiť do školy. Nechápala, kde sa v nej tie slzy stále berú, no pri každej spomienke naňho sa jej hromadili v očiach. Väčšinou tomu dala voľný priebeh, no teraz nie. Toto bol deň, keď chcela dokázať, že je silná a nepotrebuje ich. Nepotrebuje mamu, nepotrebuje jeho, nepotrebuje nikoho! Je silná, nezávislá a môže si robiť, čo chce. Na svete je predsa milión iných mužov.
"Áno? A koľkí z nich by mali o teba záujem, hlupaňa? Koľkých by si sama odmietla? A koľko z nich by bolo ako on? Koľkých by si dokázala skutočne milovať, tak ako jeho? A koľkí by milovali teba?" odbil ju akýsi vnútorný hlas a ona znovu posmutnela. Málokto by ju dokázal milovať ako on. Bol ňou takmer posadnutý, no jej sa to páčilo. Nikomu nedovolil, aby jej ublížil, bol pozorný a neustále jej hovoril, ako ju miluje. Bol to nádherný pocit, keď vedela, že je zmyslom niečieho života. A že má niekoho, kvôli komu sa žiť oplatí.
Vtom k nej z chodby doľahol tlmený smiech a blížiace sa kroky, a tak sa rýchlo zavrela do kabínky, aby unikla zvedavým pohľadom. Vedela, že má rozmazané oči a červený nos a nemala záujem o vysvetľovanie ostatným, že je v poriadku. Počula, ako sa rozrazili dvere a dovnútra sa vovalili Lusy, Michelle a Allison. Michelle vošla do kabínky vedľa Paige a zvyšné dve ostali pri umývadle a upravovali si make-up.
"Skutočne vyzerá strašne. Je ako bez života, s nikým sa nerozpráva...Síce, ak by som ja prišla o tak pekného chlapa, tiež by mi nebolo všetko jedno," povedala Lusy a Paige v kabínke stuhla. Hneď jej bolo jasné, o kom je reč.
"Absolútne nesúhlasím! Paige má šťastie, že sa ho zbavila. O tom chlapovi som počula príšerné veci. Jeden môj kamarát nás s ním videl v bare a povedal mi, aby som sa s ním ani s Paige už nikdy nebavila. Naznačil, že Jasper niekoho zabil a vraj ho vyšetrovali v prípade nejakého znásilneného dievčaťa," povedala Michelle a vyšla z kabínky. "Ale to nie je všetko. Ten môj kamarát volal môjmu otcovi. Keď som prišla domov, dostala som facku a zákaz stretávať sa s Paige, kým s ním neskončí. A okrem toho mám ešte jedno podozrenie, no neviem, či je to pravda..."
"No tak nás poteš ďalšou hlúpou historkou. Čo vytiahneš teraz? Že je upír alebo čo?" sarkasticky sa na ňu oborila Lusy. Jasper sa jej vždy páčil a pripadalo jej to, že Michelle zveličuje len preto, že ho nikdy nemala rada.
"Nie, Lusy...," zamrmlala Michelle urazene, počkala, kým na ňu Lusy ospravedlňujúco pozrela a až tak pokračovala. "Takže, poznáte meno O´Conell?" Lusy a Allison sa zamračili.
"Nebol to ten šialenec, o ktorom sa pred rokmi toľko písalo? Jeden z bossov New Orleansu?" spýtala sa Allison neisto.
"Presne tak," súhlasila Michelle s úsmevom.
"Ale ten je predsa mŕtvy. Bola to autonehoda, nie? Zahynula pri tom aj jeho dcéra," namietla Allison a Lusy horlivo prikyvovala, aj keď vôbec nevedela, o kom sa to bavia.
"To áno. Lenže tento O´Conell mal syna. O tom sa tiež občas písalo. Hovorilo sa, že kráča v otcových šľapajach. Niekoľkokrát ho obvinili, no nič mu nedokázali."
"Áno, na to si pamätám. Otec o tom občas zvykol rozprávať," prikývla Allison a snažila si spomenúť na čo najviac detailov. "Volal sa Jasper, nie?"
"Preboha, snáď si nemyslíte, že naša utiahnutá tichá Paige ulovila nejakého prachatého vraha? To je predsa blbosť!" rozosmiala
sa Lusy.
"Nech už je to akokoľvek," začala namrzene Michelle, ktorú náramne pobúrilo, ako ľahostajne sa k tomu Lusy stavia, "stále tvrdím, že je pre Paige lepšie, že sa s ním rozišla. Už od začiatku mi bol nesympatický a neustále k nám bol odporný, ako keby nami pohŕdal."
"Keby si vedela, ako veľmi...," pomyslela si Paige a mimovoľne sa pri tom uškrnula.
"Ja si zase myslím, že to on má šťastie, že sa jej zbavil. Bol príliš pekný nato, aby strácal čas s takou šibnutou husou. Čo ste zabudli, aká bola posadnutá N-káčmi? Veď to je šialené."
"V tomto s tebou súhlasím, Lusy. Občas bola fakt divná," potvrdila Allison. "Ale počula som, že Ryan a Nora..." Viac už Paige nezachytila. Počula len zatvorenie dverí a ich následné otvorenie. Chcela vyjsť von, keďže už jej bolo úprimne jedno, čo si o nej ostatní pomyslia, no zastavil ju hlas, ktorý sa ozval pred jej kabínkou.
"Neznášam tento deň! Je vždy tak nudný a zdĺhavý!" zasyčal nahnevane tichý dievčenský hlas.
"Ale no tak, Olivia. Upokoj sa. Čo ťa tak rozhodilo? A prosím, nehovor, že ide o tento deň. Nie som hlúpa," ozval sa ďalší hlas a Paige v ňom spoznala Emilly.
"Ale nič...Len som videla niekoho, koho som vidieť nechcela," zamrmlala Olivia už o čosi miernejšie. "Vyberieš mi z kabelky nové rukavice, prosím? Tieto som roztrhla." Paige videla, ako pred jej kabínku dopadla roztrhnutá rukavica a následne sa po ňu zohla nejaká ruka. Šokovane zalapala po dychu.
"To nie je možné! Nemohla..." Paige bezmyšlienkovite rozrazila dvere a ocitla sa zoči-voči Olivii. Tá na ňu najprv prekvapene pozrela, no potom sa ľahostajne uškrnula. Ruky stále skrývala za chrbtom.
"Ale, ale, koho to tu máme? Paige, však?" Paige slabo prikývla a začervenala sa, keď si uvedomila, ako trápne jej "nástup na scénu" vyznel. Iba idiotovi by nedošlo, že načúvala a Oliviin úsmev naznačoval, že to pochopila. Rýchlo sklonila hlavu a prešla k umývadlu. Zhrozene pozrela na svoj odraz v zrkadle. Vážne vyzerala príšerne.
"Nepotrebuješ pomoc?" spýtala sa Emily a Paige využila možnosť pozrieť sa na nich. Sklamane zistila, že Olivia má už ruky zahalené rukavicami. Bola si však istá tým, čo videla. Koža na Oliviinej ruke bola čierna, akoby spálená.
"Alebo mi vážne šibe?" prebehlo jej hlavou.
"Netráp sa kvôli tomu, čo o tebe hovoria. Bez neho ti bude lepšie, ver mi. Ten chlap je bastard," povedala zrazu Olivia a skôr, ako stihla Paige odpovedať, vyšla von ťahajúc Emily so sebou. Paige tam ostala šokovane stáť.
"To o mne už hovoria aj N-káči?" zhrozila sa, šplechla si na tvár trocha vody a znovu sa zamyslela nad tým, čo počula. To, že ju ohovárali dievčatá, ktoré sa celé roky tvárili, že sú jej najlepšie kamošky, jej bolo jedno. Nikdy ich nemala skutočne rada a vždy si uvedomovala, že do tej partie nepatrí. Už odmalička sa cítila byť iná. Vedela, že nezapadá medzi tie nafúkané snobské decká. Prekvapilo ju, keď si v tej chvíli spomenula na Vicky a hlavou jej prebehlo, ktorá z tých jej "kamošiek" by pre ňu urobila niečo také, ako spravila Vicky. Bolo jej z nich zle. Tešila sa, že je koniec školy a ona sa už viac nebude musieť pozerať na tie ich pokrytecké ksichty.
Dvere sa otvorili a vošli nejaké dievčatá z inej triedy. Keď zbadali Paige, stíchli, no ona si ich nevšímala. Upravila si make-up a vyšla von spomínajúc na Oliviu. Bolo to, čo videla rukavica alebo si niečo namýšľa? Mala Lusy pravdu, keď vravela, že je šibnutá?
"Nie! Ja predsa nie som šibnutá! Prečo tú kravu vôbec počúvam?! Ja viem svoje... Jasper by ma podporil." Pri tej myšlienke jej nálada klesla ešte nižšie a zhoršilo sa to, len čo sa postavila do radu k Lusy a Allison, ktoré nedočkavo čakali, kedy všetko začne.
"Ach, Paige, vyzeráš skvelo! Nechceš ísť s nami do baru, keď to tu skončí?" spýtala sa Lusy až s prehnane ochotným úsmevom. Paige na ňu znechutene pozrela.
"A odkedy sa tak rada vláčiš so šibnutou husou, akou som ja?" Lusy na ňu vyvalila oči a celá sčervenela, no kým stihla niečo povedať, Paige sa k nej otočila chrbtom a pozdravila jednu zo spolužiačiek, ktorá našťastie neplakala. Väčšina dievčat mala slzy na krajíčku, ale Paige bola šťastná, že to končí. Tento deň si však predstavovala inak. V jej predstavách sedel v hľadisku jej otec, mama, súrodenci a Jasper, a keď vyšla na pódium, všetci vstali a nadšene tlieskali. Dnes však budú tlieskať len cudzí ľudia, ktorí to urobia akurát tak zo slušnosti alebo ľútosti, keď uvidia, že tam nikoho nemá.
"Poďte slečna Greenová! Rýchlo!" Paige prekvapene zažmurkala, keď ju niečia ruka postrčila, aby šla dovnútra. Bola to jej chemikárka, ktorú Paige bez otrasného bieleho plášťa takmer nespoznala. Rad pred ňou sa rýchlo hýbal a po chvíli sa všetci ocitli tvárou v tvár rodičom. Paige si nemohla pomôcť a aj keď vedela, že ju to len sklame, rozhliadla sa a pátrala v hľadisku po známej tvári. Zatiaľ si vypočuli nudný riaditeľov príhovor, hlúpe sentimentálne keci učiteliek a niektorých spolužiakov a až tak sa dostali k hlavnému bodu programu.
Keď riaditeľ prečítal Lusy Grantovú, stojacu pred Paige, ozval sa búrlivý potlesk celej jej rodiny. Paige smutne sledovala jej súrodencov, rodičov a starých rodičov, ako ju pyšne sledujú. Keď zaznelo jej meno, pripravená na tichý potlesk vyrazila k riaditeľovi...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lee Lee | Web | 6. listopadu 2010 v 15:15 | Reagovat

Prosím dej mi hlas tady (když ti nejde odkaz je adresa pod kolonkou WEB) http://betonbroz.cz/fotosoutez-2010/soutezni-fotogalerie/

Hlas dejte na čtvrtém řádku první fotce..  Jsou tam takový (maxi) dýně.. Moc ti děkuju :D Hlasovat se může každý den. Já ti za to klidně přidám ikonku nebo nějakou reklamu na můj web. Stačí napsat na email:banneryikonkyreklamy@seznam.cz

2 Hay. Hay. | E-mail | Web | 6. listopadu 2010 v 16:03 | Reagovat

Ah Naty , tak veľmi ti ďakujem za podporu. Úplne sa mi zmenila nálada keď som si prečítala tvoj komentár. :-) Si skvelé dievča a nemám čo dodať. Veľmi mi to pomohlo , ani si nevieš predstaviť. Pre niekoho sú to len komentáre a zvyšovanie náštevnosti , ale pre mňa to naozaj niečo znamená , čiže ti ešte raz
veľmi ďakujem. :-)

Kapitola len pre mňa ? Ešte raz ďakujem,ďakujem a ďakujem! :-) Vieš dobre , že som závislá na tvojich poviedkach a bol by hriech vynechať čo i len jednu. Čiže to nestojí ani za reč. Máš úžasný talent , ktorý vždy obdivujem keď čítam tvoju poviedku a myslím , že by si mohla dakedy v blízkej budúcnosti s týmto niečo podniknúť. :-) Nemôžem to len tak zahodiť. ;)

A k poviedke , neuveriteľné , i keď mi prišlo trochu ľúto , že Paige sa práve teraz cíti mizerne a i okolie ju neberie veľmi vážne , ja pevne verím , že Jasperovi odpustí a budú znovu spolu. :D
Trochu som dúfala , že sa na ňu príde pozrieť , ale vtedy si to skončila. Ah , prečo tak krátke? :-( Ale aspoň niečo. :-)
Nemám čo dodať , je to proste nádherné!
Pevne verím , že čím skôr bude ďalšia kapitola...aj s Jasperom. :-D

3 Hay. Hay. | E-mail | Web | 6. listopadu 2010 v 16:04 | Reagovat

Ups , trochu som sa rozpísala. :-)

4 GabushQa GabushQa | Web | 6. listopadu 2010 v 18:40 | Reagovat

:)

5 Miss Black Miss Black | Web | 6. listopadu 2010 v 19:04 | Reagovat

děkuju ;-)

6 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 6. listopadu 2010 v 19:54 | Reagovat

Chudák Paige, mamka si na ni nenašla čas to je dost smutný,ale bohužel se to děje dost často- rodiče se za něčím ženou a na svoje děti si nenajdou čas, přestože jsou jim dražšší než cokoli jiného na světě. Smutná realita. Muselo ji být hrozně. Super kapitolka jsem zvědavá na pokračování:-)

7 Tessie Tessie | Web | 6. listopadu 2010 v 20:14 | Reagovat

Kásná kapitolka, chudák Paige, že si na ni matka neudělala chvilku času, je to dost smutný. Kapitolka se ti jako vždy povedla, byla úžasná. Jen doufám, že se opět dá do kupy s Jasperem a pokusí se mu odpustit, bez něho by to už nemělo takový super šmrnc. Si tedy myslím, nemůžu vědět, co by kdyby. Mocinky se těším na další kapitolku, snad se tu objeví co nejdříve. Moc prosím, už se nemůžu dočkat.:)

8 Hay. Hay. | E-mail | Web | 12. listopadu 2010 v 20:17 | Reagovat

Ah , žena.
Dúfam , že čím skôr tu bude pokračovanie. :-) Nemôžem sa dočkať toho okamihu. ;)

9 Tessie Tessie | Web | 25. listopadu 2010 v 19:52 | Reagovat

Hm, taky doufám, koukám sem každý den snad desetkrát a ono nic a nic, jsem napnutá jak kšandy, těším se na další kapitolku.:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama