13.kapitola- Stratený

28. listopadu 2010 v 16:35 | Naty |  Neverending love
asdhkjshd

13.kapitola- Stratený

Tak našla som si trochu času a čáry-máry kapitola je na svete. Dúfam, že ma nezabijete, ale urobila som to trochu napínavejšie ako obvykle  A časť poviedky je výnimočne napísaná z pohľadu rozprávača a nie niektorej z postáv  Dúfam, že sa bude páčiť




Bree:


"Carlisle?" Carlisle dvihol hlavu od knihy, ktorú mal v ruke a pozrel na mňa. Bolo na ňom vidno, že ho niečo trápi, no pokúsil sa aspoň pousmiať.
"O čo ide, Bree?" Chcela som na to ísť nejakými okľukami, no otázky, ktoré ma tak trápili, zo mňa vypadli skôr, ako by som sa stihla zastaviť.
"Kam mohol Jasper ísť? A čo Rose, Emmet, Edward a Alice? Neozvali sa ešte?" Carlisle sa opäť zatváril znepokojene.
"Volali. Museli sa rozdeliť, keďže šiel cez vodu. Každý šiel jedným smerom, aj keď je teraz omnoho menšia pravdepodobnosť, že zistíme, kam šiel. Snažím sa na to prísť z tohto," povedal a ukázal mi knihu, ktorú čítal, kým som ho nevyrušila. Až vtedy som si všimla, že je to skôr niečo ako denník. "Jasper si spísal svoje spomienky do množstva denníkov a ja som ho raz poprosil, či by som si jeden mohol prečítať. Akosi som si však na to nenašiel čas, až doteraz. Možno by som tu dokázal nájsť nejaké miesto, kam chcel ísť alebo mu prirástlo k srdcu. Zatiaľ však nemám ani tušenie, kde by mohol byť. Snažím sa tiež pochopiť, prečo odišiel. Nerozlúčil sa, vyhovoril sa na svoju schopnosť... Predpokladám, že sa vráti. Nechce sa mi veriť, že by Alice opustil, ale prečo potom klamal, že ide len na chvíľu von?... Som z neho dosť zmetený. Dúfal len, že neurobí nejakú hlúposť."
"Nemôže jeho odchod nejako súvisieť so mnou?" spýtala som sa neisto. Tá možnosť ma zžierala odkedy odišiel.
"Ako to myslíš? S tebou?" nechápal Carlisle.
"Všetci hovorili, že odkedy som tu, veľmi sa zmenil. Všimla som si, že sa často s ostatnými hádal a nepredpokladám, že to tak bolo aj predtým. On odišiel z juhu, aby unikol pred hádkami, bojom a nenávisti. Neostával by tu, ak by nebol šťastný. A počula som ako sa Rose a Edward bavili o akejsi Susan, ktorú mu vraj pripomínam." Carlisle na mňa vypleštil oči.
"Si si istá, že hovorili Susan?" Mlčky som prikývla a nevedela sa dočkať, kedy mi Carlisle povie, o čo ide.
"O Susan som pred chvíľou čítal. Bola to Jasperova manželka ešte v časoch, keď bol človek. Zomrela však pri pôrode ich žiaľ tiež mŕtveho bábätka.... To však znamená, že tvoj príchod mohol byť akýmsi spúšťačom všetkých tých spomienok. Možno skutočne odišiel kvôli tebe." Nevedela som, či sa tešiť alebo plakať. Na jednej strane som bola šťastná, pretože fakt, že sa podobám na Jasperovu bývalú mi dával celkom dobrú šancu ho získať. No na druhej strane som sa bála, že sa nebude chcieť vrátiť. Možno zavolá Alice a poprosí ju, aby odišla s ním. Alebo bude chcieť, aby som odišla ja... A možno sa už neozve...Každá možnosť ma desila, no tá posledná asi najviac. Nechcela som si ani predstaviť, že ho už nikdy neuvidím.
Vtom Carlisleovi zazvonil mobil. Vytiahol ho z vrecka a jeho tvár sa okamžite uvoľnila.
"Volá Jasper," povedal a priložil si mobil k uchu.



Mesto sa topilo v tme a tichu, mesiac zakrývali husté čierne mraky. Nikde nebolo nikoho, iba osamelé dievča náhliace sa bočnou uličkou a tvor, ktorý ju sledoval. Dievča sa neustále obzeralo, no nevidela žiadne nebezpečenstvo. Tvor sa pousmial nad jej hlúposťou. Nemohla ho vidieť, nemohla vidieť jeho tvár, jeho jazvy. Sledoval ju zo strechy a čakal, kým bude dostatočne blízko, aj keď jej lahodná vôňa ho nabádala útočiť okamžite. Ovládol svoj smäd a prikrčil sa. Už len chvíľu. Len kratučký okamih ho delí od uhasenia toho príšerného ohňa, ktorý ho mučil deň čo deň. Celé telo mu horelo túžbou prehryznúť jej krk, napiť sa jej krvi, skoncovať so svojim utrpením.
Náhle dievčaťu spadla kabelka. Zohla sa pre ňu a rýchlo zmierala rozsypané veci. Husté čierne vlasy si prehodila na jednu stranu a odhalila bledú kožu na krku. Takmer až videl krv prúdiacu jej pod kožou. Nechcel viac čakať. Vstal a skočil z budovy. V poslednej chvíli zacítil pach iného upíra. Mal pocit, že ten pach pozná, no nebol si tým istý. Nešlo mu do hlavy, čo by tu tá osoba mohla robiť. Len čo dopadol na nohy, opäť sa zhlboka nadýchol, no ten pach bol preč. No bol tu iný, omnoho lákavejší pach. Pomaly sa zozadu priblížil k dievčaťu. Jeho kroky boli ľahké a tiché, nemala šancu začuť ho. Postavila sa, prehodila si kabelku cez plece a obzrela sa, aby sa uistila, že je v uličke sama. Z hrdla sa jej vydal pridusený vzlyk, keď za sebou uvidela muža. Hodila mu k nohám kabelku a o dva kroky ustúpila, aj keď jej niečo našepkávalo, že jemu nejde o jej majetok. Bol síce krásny, až neuveriteľne dokonalý, no sálal z neho chlad
a hrôza. Keď k nej vykročil, ani sa nepohla. Nedokázala rozkázať nohám, aby utekali, nevedela ani kričať. Bola ním úplne paralyzovaná. Jemne sa dotkol pokožky na jej krku, druhou rukou jej jemne nadvihol bradu. Bol o dosť vyšší ako ona, a tak sa k nej musel skloniť. Omámene pootvorila pery, no on sa skláňal nižšie. K jej krku. Jemne jej vytočil hlavu, jeho chladné pery sa dotkli jej krku a slasť náhle vystriedala bolesť. Bolesť tak krutá a šialená, že túžila zomrieť. Nechápala, čo sa deje, prečo jej to ten nádherný a zároveň desivý muž robí. Cítila sa čoraz slabšia a slabšia, keď ju náhle jeho chladné ruky pustili a ona dopadla na tvrdú a chladnú zem. Celé telo mala v ohni, kričala, aby ju zabil, no on akoby ju nepočul. S vypätím všetkých síl otvorila oči. Uvidela ďalšieho muža, veľmi podobného tomu, ktorý jej spôsobil tie muky. Obaja stáli oproti sebe, z úst im vychádzalo desivé vrčanie. Bola tak zmetená z toho, čo sa dialo. Vrčanie zosilnelo a jej sa zazdalo, že sa blíži ďalšia postava.
Muži na ňu letmo pozreli a znovu obrátili svoje tváre proti sebe. Postava sa pomaly blížila k dievčaťu a ono v nej pomaly rozpoznávalo akúsi ženu s dlhými vlasmi. Len čo si k nej žena kľakla obaja muži na seba zaútočili, no ona už viac nevládala držať oči otvorené, bolesť bola priveľká. Chladné ruky sa ovinuli okolo jej krku, nasledovalo rýchle trhnutie a dievča posledný krát vydýchlo.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Neverending love?

Áno, je skvelá!
Ujde to...
Nie, je to hnus!

Komentáře

1 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 30. listopadu 2010 v 18:46 | Reagovat

NO co to bylo? Co to je za konec? Naty, okamžitě,ale okamžitě pokračování, jak si to představuješ useknout to v takovýto moment, hm? Honem napiš pokráčko, ano?:D

2 AL AL | 7. prosince 2010 v 13:27 | Reagovat

SKVĚLÉ :-)  :-)  :-)

3 Tessie Tessie | Web | 15. prosince 2010 v 20:31 | Reagovat

Jej, hrozně se omlouvám, já jsem si téhle povídky nevšimla, hrozně se omlouvám, krásná kapitolka, mocinky se těším na další kapitolku, snad se tu objeví co nejdříve. I když, možná se víc těším na knihu, nevím ani proč, ale obě povídky jsou naprosto úžasné.:D

4 šaruška šaruška | E-mail | Web | 6. ledna 2011 v 21:42 | Reagovat

pěkný,jen pokračuj

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama