13.kapitola- Mama

31. října 2010 v 1:05 | Naty |  Kniha
fhtzj

13.kapitola- Mama

Tentoraz skutočne len taká kratšia časť, keďže vážne nestíham, ale snažila som sa  Snáď sa bude páčiť  A prosím, hlasujte v ankete  Som zvedavá na váš názor



"To bude tvoja mama," zamrmlal Jasper a vyrazil k dverám. Keď ich otvoril, ocitol sa tvárou v tvár Paigeinej mame, ktorá sa znechutene obzerala okolo.
"Niečo sa vám nepáči, pani Greenová?" precedil pomedzi zuby nahnevane.
"Ale nie. Je to tu nesmierne príjemné a útulné," poznamenala ironicky a chcela vojsť, no Jasper sa jej postavil do cesty.
"Prepáčte, ale ľudí, ako ste vy, si do bytu nepúšťam."
"Z nás dvoch som ja tá, ktorá má právo opovrhovať tým druhým viac, nemyslíte?" Ľadová nenávisť medzi nimi bola takmer viditeľná.
"Vidíte , a práve preto vás nepozvem ďalej."
"Len nech vojde, Jazz," ozvala sa z obývačky Vicky. Po chvíli sa zjavila vo dverách a s provokatívnym úsmevom sa postavila oproti Paigeinej mame. "Takže toto je tá tvoja bývalá cvokárka?" spýtala sa a pohŕdavo si ju premerala.
"A ty si určite jedna z jeho feťáckych kamošiek, však?"
Paige to už nevydržala. Nechcela ich už viac počúvať, nechcela ostávať na tom prekliatom mieste. Vstala a zamierila k dverám.
"Preboha, ako to vyzeráš?! A čo to máš na sebe?!" skríkla mama šokovane. Paige slabo pokrútila hlavou a obula si topánky, ktoré jej Vicky požičala.
"Vďaka za požičanie šiat," zamrmlala smerom k Vicky, ktorá ešte stále namosúrene civela na jej mamu. Keď videla, že sa nedočká odpovede, otočila sa k Jasperovi.
"Ak nájdeš môj mobil, môžeš mi ho, prosím, priniesť? Potom ti dám aj šaty, aby si ich Vicky vrátil.
"Pokojne si ich nechaj," ľahostajne mávla rukou Vicky.
"O čo tu ide?! Paige, vysvetlíš mi to konečne?!" ozvala sa mama nahnevane.
"Mami, poďme už, prosím," vzdychla Paige a vykročila okolo nej k výťahu.
"Paige," vyhŕkol Jasper, no nepovedal nič viac. Nevedel, čo by jej mal povedať, ale bolo ťažké mlčky sa prizerať, ako odchádza, keď vedel, že sa už možno nevráti. Paige však naňho ani nepozrela, nastúpila do výťahu a nedočkavo podupkávala nohou, aby dala mame najavo, že je čas ísť.
"Ak si jej nejako ublížil, ty bastard...," začala Paigeina mama mierac pritom prstom na Jaspera, no Paige vyšla z výťahu a začala ju doňho strkať.
"Mama, prosím poďme! Chcem odtiaľto vypadnúť," mrmlala Paige zúfalo a vydýchla si, keď jej mama konečne nastúpila. Vtom jej však ruku jemne zovrela niečia dlaň. Nemusela sa otáčať, aby vedela kto to je, no aj tak to spravila. Hľadel na ňu tak zmučene a bezmocne, že sa nebránila, keď sa jeho ruky ovinuli okolo nej. "Odpusť mi. Odpusť mi, prosím," zašepkal jej do vlasov, pobozkal ju na čelo a odstúpil od nej. Sledoval ju, až kým nezmizla za dverami výťahu. Až vtedy mu začalo naplno dochádzať, čo sa v tú noc odohralo. Vicky k nemu pristúpila a stisla mu ruku.
"Vráti sa. Toto nie je koniec, Jazz. Ona ťa miluje."
"Nie. Ona miluje svojho Jaspera. Mňa neznáša." So zvesenou hlavou vošiel do bytu a zamieril do kuchyne. Deryck okamžite vyskočil od stola pripravený brániť sa, no Jasper okolo neho prešiel akoby tam ani nebola vytiahol z chladničky rum. Deryck naňho prekvapene vyvalil oči.
"Čo je?" spýtal sa Jasper nechápavo a čiastočne s nezáujmom.
"Ty...Ty sa ešte pýtaš? Nevrazíš mi? Ani sa ma nepokúsiš napadnúť, uraziť alebo vyprovokovať?" Jasper mlčky pokrútil hlavou a položil na stôl dva poháre.
"Ale veď to robíš vždy , keď ťa naštvem. A teraz som ti poškriabal auto a ty..." Jasper mu vrazil päsťou do tváre a následne ho podoprel, keď sa zapotácal.
"Spokojný? Pôvodne som to nemal v pláne, ale keď si tak veľmi chcel...," povedal a jemne sa usmial. Aj Deryck sa uškrnul, no stále si držal líce.
"No, až také nutné to nebolo."
"Ale aspoň si konečne zavrel hubu," odvetil mu Jasper a hodil sa na stoličku. Deryck si zamračene sadol oproti nemu.
"Jazz, čo sa deje?" Jasper naňho vrhol krátky pohľad, nalial obom plný pohár a svoj hneď vyprázdnil. Deryck vzal svoj a keď si už myslel, že Jasper neprehovorí, konečne spustil.
"Už vie všetko. Povedal som jej úplne všetko...Ona mi to neodpustí. Klamal som príliš dlho. Robil som z nej hlupaňu. Pochybujem, že sa ku mne vráti."

"Tak si nájdeš novú. Si späť v meste a polka šľapiek si už na teba robí zálusk."
"Lenže ja nechcem žiadne lacné štetky!"
"Jazz, váž slová, kým som tu, dobre?" zakričala Vicky z obývačky a po chvíli vošla do kuchyne.
"A prečo?! Veď si kurva!" okríkol ju Jasper.
"Prestaň ma urážať!" osopila sa naňho Vicky.
"Ja nikoho neurážam! Iba nazývam veci ich pravými menami!" Vicky prevrátila oči a sadla si vedľa neho.
"Radšej už buď ticho a nalej aj mne." Jasper jej poslušne nalial a ospravedlňujúco na ňu pozrel, keď jej podával pohár.
"Prepáč, som idiot."
"To teda si, ale preto ťa mám tak rada." Vtisla mu pusu na líce, zozadu ho objala a položila si hlavu na jeho rameno. "Nevydrží bez tebe. Viem, že ti odpustí. Ver mi. Je dosť silná nato, aby sa cez to dostala." Jasper sa neveselo zasmial.
"Nemýliš si ju náhodou s niekým? Paige a dosť silná?" Vicky sa naňho zamračila.
"Príliš ju podceňuješ. To dievča vydrží veľa, dokonca dosť nato, aby ste to spolu prekonali." Jasper na ňu pochybovačne pozrel, no pevne dúfal, že bude mať pravdu. Vzal do ruky fľašu a plnými dúškami sa z nej napil. Mal pred sebou týždeň, počas ktorého mal prestať s drogami a čakať, kedy sa Paige ozve, ak to vôbec niekedy spraví. Vedel však, že sám to nezvládne. Prosebne pozrel na Derycka a ten akoby čítal jeho myšlienky prikývol a obom znovu nalial.


"Tak povieš mi už konečne, čo sa stalo?" spýtala sa nahnevane pani Greenová, sediaca za kuchynským stolom. Skúmavým pohľadom sledovala svoju dcéru sa už chystala, ako pošle na O´Conella políciu.
"Nič sa nestalo, mami. Môžem si ísť...?"
"Nikam nepôjdeš! Šla som po teba do toho prekliateho mesta o tretej ráno a našla ťa v takomto stave. Chcem vedieť, čo ti ten hajzel urobil, kde máš šaty a prečo vyzeráš ako..." S pootvorenými ústami švihla vo vzduchu rukou, aby naznačila, že nevie nájsť vhodné prirovnanie.
"Ako keby som práve zažila najhoršiu noc svojho života?" zamrmlala Paige a vstala. "Mama, som vyčerpaná. Skutočne si potrebujem pospať. Porozprávame sa o tom ráno, dobre?" Pani Greenová chcela namietať. Chcela vedieť, čo sa deje, aby jej mohla pomôcť, no od dobiedzania ju odradili Paigeine slzy. Obdivovala, že to dokázala v sebe potláčať celý ten čas. Paige bola taká už od detstva- nikdy neukazovala smútok, dusila to v sebe, trpela vo vnútri, no neukázala to na povrchu, aby sa ostatní netrápili, a tak aj keď jej mama vedela, že sa blíži zrútenie, rozhodla sa vyhovieť jej.
"Tak teda dobrú noc, moja."
"Dobrú noc," povedala Paige a čo najrýchlejšie vybehla do svojej izby. Len čo za sebou zavrela dvere, akoby sa v nej niečo zlomilo. Slzy jej tiekli prúdmi, nahlas vzlykala, z poličiek zhadzovala zarámované fotky a trhala ich na malé kúsky. Bolo jej jedno, že zobudí bratov, chcela ho jednoducho vymazať. Ako keby nikdy neexistoval. Plakala a ďalej ničila veci, ktoré jej ho mohli akokoľvek pripomenúť. Až nad ránom zaspala na zemi medzi rozbitým sklom a roztrhanými fotkami, na ktorých sa ešte pred niekoľkými hodinami usmievala jeho tvár....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hay. Hay. | E-mail | Web | 31. října 2010 v 10:59 | Reagovat

Ah , Naty tak deprimujúce. Tak som rozmýšľala , že ak by si raz vydala knihu...myslím , že by to boli knihy , ale aby som dostala k poente. :D Určite by to z toho mohol byť seriál , na film je to dlhé. :-) Určite by to zaujalo ...bolo by to o pravom živote , bez ružových okuliarokv. :-)

Ale ja to myslím vážne. :D A teraz aby som sa dostala k poviedke, veľmi ma mrzí , že to je tak krátke. :-| Ale aspoň niečo , podľa mňa sa to úžasne skončilo - v beznádeji a zúrivosti zhodí z poličky všetky veci a začne ešte viac plakať. :-) ( Teraz ma všetci ukameňujú. :D )

Ale určite by som nechcela aby sa celá poviedka takto skončila! To nie , oni proste musia byť spolu. :D MUSIA a MUSIA! :D

2 mato825 mato825 | 1. listopadu 2010 v 13:36 | Reagovat

Tak citam citam XD a nejako ma to uz tlaci, sakra, stale chcem vedet co bude dalej a vzdy ked sa zacitam a zazerem do toho tak kapitola skonci :P asi si dam pauzu a precitam to az ked to bude napisane cele inak pridem o nervy

3 AliCe AliCe | Web | 1. listopadu 2010 v 14:24 | Reagovat

Ahoj na mém blogu je důležité oznámení!!

4 AL AL | 4. listopadu 2010 v 7:38 | Reagovat

Konečně! Doufám že Paige Jasprovi odpustí.Krásná kapitolka :-)  :-)  :-)

5 Tessie Tessie | Web | 4. listopadu 2010 v 19:12 | Reagovat

Moc se omlouvám, že jsem dlouho nenapsala žádný komentář:(, ale nemám moc času, na noťas zavítám tak jednou do týdne a to tak asi na půl hodinky, protože moc nestíhám. Moc se omlouvám. Kásná kapitolka, hrozně se ti povedla. Doufám, že mu Paige odpustí, i když je to dost hrozně, ale i tak bych moc chtěla, aby mu odpustila.:) Těším se na další kapitolku. Pokusím se komentovat častěji. Slibuji.:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama