12.kapitola- A je to vonku 2/2

15. října 2010 v 21:30 | Naty |  Kniha
fhtzj

12.kapitola- A je to vonku 2/2

Krátka kapitola, ale aspoň niečo nie? Nestíham písať a najmä nie, keď to musím spraviť za jeden večer na maminom notebooku  Som šťastná, že som napísala aspoň toto  Tak dúfam, že sa bude páčiť a kapitolu venujem jedinému mužskému čitateľovi Maťovi


"Tá veselšia časť je za nami. Aj keď tie najhoršie veci prídu až na koniec," povedal Jasper, akoby jej čítal myšlienky. "Cole ma naďalej trénoval. Keď som sa už cítil skutočne pripravený, zistil som od neho, kde môžem nájsť Derycka. Chcel som to vybaviť rýchlo, keďže môj otec sa mal v ten večer vrátiť. Prišiel som pred ten pajzel, v ktorom bol s kamarátmi, veľké sklené okno som rozbil kameňom a skríkol som: Owens, ty zasraná sviňa, poď von!  Vyšiel von aj so svojimi kamošmi. Široko sa usmial a povedal: " Aha, mamičkina slečinka je tu."  Vysmieval sa mi priamo do ksichtu a ja som bol čím ďalej tým viac nasratý." Tie slová hovoril pomaly, ruky zvieral v päsť, pohľad upieral kamsi do neznáma a Paige na ňom videla, že ho hnev z tej spomienky ovláda aj teraz. "Svoju skupinku poslal naspäť dnu. Nechcel mať divákov, keďže si povedal, že ma bude šetriť. Naďalej ma vytáčal svojimi rečami, až kým som nevybuchol. Bol to hotový masaker. Nebol na mňa pripravený, robil chyby a ja som už jeho bojové postupy ovládal naspamäť. Vedel som, kedy sa uhýbať, ale nerobil som to. Každý jeho úder ma len viac a viac vyburcoval a po niekoľkých minútach som sa ani uhýbať nemusel, keďže nebolo čomu. Mlátil som ho ako zmyslov zbavený. Bol som v takom afekte, že som si ani neuvedomoval, čo robím. Nevnímal som okolie, jediné o čo mi išlo, bolo dať zo seba von všetok ten hnev a nenávisť. Niekto z jeho kamarátov si všimol, čo sa deje a odtrhli ma od neho. Bolo mi jedno, komu vrazím a aj kto vrazí mne, a tak som sa pustil do vopred prehraného boja so siedmymi chalanmi. Periférnym videním som zachytil ako zvyšný dvaja dvíhajú Deryckovo bezvládne telo a nakladajú ho do auta. Chvíľa nepozornosti ma vyšla dosť bolestivo. Mal som šťastie, že Cole a môj otec šli okolo. Zastavili sa, aby videli, čo sa deje a rozzúrene sa vrhli medzi chalanov, len čo zistili, že mlátia mňa. Cole na nich začal vrieskať a oni sa mu snažili vysvetliť, čo sa stalo. Keď mu oznámili, že som sa pobil s Deryckom, zobral to s úsmevom, keďže nevedel, ako veľmi som Deryckovi ublížil. Ja som začal strácať vedomie a bol som zato vážne vďačný, keďže ma vôbec nešetrili. Prebral som sa až v nemocnici. Aby toho nebolo málo, strčili ma na jednu izbu s Deryckom. Ako som sa neskôr dozvedel, takmer som ho zabil. Bol v naozaj zlom stave. Cole úplne šalel a poriadne sa s mojim otcom pohádali. Ja som mal pokoj, keďže Deryck bol prevažne v bezvedomí. Ležal na posteli oproti mne a ja som mal často strašnú chuť postaviť sa a dokončiť, čo som začal. Okrem toho mi pobyt v nemocnici zhoršoval absťák. Nemal som sa ako dostať k dávke. Jediné, čo som dostával boli nejaké lieky proti bolesti, ale nestačilo mi to. Nemal som veľmi vážne zranenia, akurát pár zlomenín a myslím, že otras mozgu. Rozhodne som bol na tom lepšie ako Deryck. Vysvitlo, že som ho v tom mojom afekte tresol sklenenou fľašou a niekoľkokrát ho porezal úlomkami z okna, ktoré som na začiatku rozbil. Bol dosť zúbožený a mne ho chvíľami prišlo aj ľúto. To boli ešte časy, keď som poznal význam slova svedomie. Občas som mal výčitky, keď som ho videl pripojeného na tie prístroje a všetky tie hadičky.  Vždy, keď prišiel Cole, tváril som sa, že spím. Okrem neho chodila na návštevy iba moja mama a otec. Deryck bol niekoľko dní v bezvedomí a tak nemal veľa návštev a ja som sa považoval sa víťaza. Moja túžba po pomste bola čiastočne utíšená.
No Deryck sa uzdravil a po tom incidente si už na mňa neotváral hubu. Proste sme sa ignorovali. Keď nás začali otcovia brávať na akcie, ako boli krádeže alebo stretnutia skupín, na ktoré sa po čase New Orleans rozdelilo, museli sme sa proste znášať. Na jednom takom stretnutí sa vtedy strhla bitka. Nebol som pri tom, ako to začalo, ale nadšený z toho, že sa predvediem, som s novou zbraňou od otca vtrhol uprostred bitky dovnútra. Spočiatku som sa len bil, keďže každý boss mal pod sebou zasranov, ako som bol ja. Práve keď som jedného pripravil o vedomie, som to uvidel. Kľačal na podlahe, v očiach strach a hlaveň namierená na čelo. Sám som ho predtým takmer zabil a bol som si istý, že ho nenávidím, no nedokázal som si pomôcť. Ani som si neuvedomoval, čo robím, keď som vzal zbraň, namieril a miestnosťou zaznel výstrel. Všetci sa strhli, upreli na mňa šokované pohľady a ja som tam len stál a sledoval Derycka, kľačiaceho vedľa mŕtveho tela. Ako náhle bol zavraždený boss, bitka ustala. Cole bol šťastím bez seba, že som mu zachránil syna, môj otec mi vrazil do ruky fľašu a povedal, aby som to zapil. Ešte týždeň po tom som nemohol spávať. Nedokázal som priať fakt, že som zabil človeka.
Od toho dňa sme si však s Deryckom rozumeli lepšie a po nejakom čase sme už bez seba nevedeli vydržať. Ja som začal striedať ženy, ktoré mi on pravidelne preberal. Prvý trvalý vzťah som mal s Arianou, no ja som vo vážnom vzťahu nevydržal. Začal som brať pervitín, neskôr som sa dostal až k heroínu. A vtedy to začalo. Dovtedy mi všetko klapalo, no odvtedy sa so mnou nedalo vydržať. Ubližoval som ľuďom a keďže som potreboval získať autoritu, bol som bezcitný a chladnokrvný. Nemal som žiadne zábrany. Začal som vraždiť a ...a znásilnil som šesť 15-ročných dievčat. Mal som 17, všetko mi bolo ukradnuté a nedokázal som si pomôcť. Vždy som chcel byť ten najsilnejší, vyžíval som sa v ponížení slabších a presne to mi ony poskytli. Nikto nevedel, že to robím ja a ja som sa tváril, že o tom nič neviem. Pri štvrtej to zistil Deryck. Piata bola sestra jeho priateľky, kvôli ktorej sme sa potom dosť pohádali. A šiesta... Šiesta bola jediná, na ktorú moje vyhrážky neplatili. Šla na políciu a udala ma za znásilnenie.  Mike sa o to vtedy postaral- označili sme ju za šialenú, podplatili doktorov, ktorí popreli, že došlo k sexu a ju sme nechali zavrieť do blázinca. Keďže som bol v podozrení, prestal som s tým. Po nejakom čase som si našiel dievča. Tiež sa volala Paige, no volali sme ju Pay. Bola perfektná. Krásna, dobrá v posteli a ľahostajná voči nevere, vraždám, znásilneniam a podobným veciam, ktorými som sa zabával vo voľnom čase. Dokonca jej nevadili ani drogy. Miloval som ju ako ešte nikdy nikoho. Boli sme spolu 2 roky až kým..." Opäť sa odmlčal a oprel si tvár o dlane. Ani sa na Paige nepozrel- nechcel vidieť, ako sa tvári po tom, s čím sa priznal.
"Kým nezabili môjho otca a sestru."
"Čože? Zabili?" vyhŕkla Paige šokovane.
"Ja viem, vravel som, že to bola nehoda, ale nebola. Nikdy to nedokázali, ale ja som sa pomstil. New Orleans bolo rozdelené na 6 častí, z toho jednu mal pod dozorom Cole. Patrilo mu síce celé mesto, ale nemohol naňho dozerať sám a tak mal pomocníkov.  Tých bolo päť a boli to odporné svine, ktorým sa nepozdávalo, že môj otec má rovnaké postavenie, ako Cole a pri tom nikdy nie je v meste. Mysleli si, že si niekde užíva, že chodí na dovolenky za ich prachy. A tak sa raz rozhodli, že ho odstránia z cesty. Otec práve odvážal moju sestru Sophie z mesta. Mala vtedy sotva 4 roky. Polícia to uzavrela ako autonehodu a povedali, že na vine bol môj otec. Vraj šoféroval opitý. To, že otec bol alkoholik som vedel, ale v ten deň bol triezvy. A vedel som aj, že sa ho chceli zbaviť. Všetci piati dostali pozvánku na súkromný večierok. V jednej miestnosti bola párty a oni boli jeden po druhom posielaný do izieb, kde ich malo čakať špeciálne prekvapenie. Z každého som po nejakom tom mučení vytiahol pravdu. Mučenie bola moja špecialita. Počas toho, ako som robil nájomného vraha som bol žiadaný najme kvôli tomu, ako som obľuboval pomalú a bolestivú smrť. Aj im som ju doprial. Každému jednému. A potom som sa zrútil. Myslel som, že tá bolesť ustane, keď sa pomstím, ale nič sa nezmenilo. Dával som si silnejšie dávky, ani som nevedel, čo je realita a čo nie. S nikým som sa nerozprával, úplne som sa uzavrel. Trvalo to niekoľko mesiacov a po celý ten čas Pay spávala s Deryckom. Mali sme síce voľnejší vzťah, ale miloval som ju! A ona nás milovala oboch. Keďže sme ju chceli obaja, žiadali sme, aby sa rozhodla. Povedala, že nechce ublížiť ani jednému z nás a rozhodla sa odísť. Poprosil som Mikea, aby zorganizoval v mojom obľúbenom klube nejakú párty na rozlúčku. Natešený, že znovu komunikujem sa do toho hneď pustil. Nevedel však, že sa nebudeme lúčiť s Pay. Počas párty som sa vytratil. Pay bola na véckach s Deryckom a Mike tancoval. Ja som sa vrátil domov, dal si dávku a podrezal si žili. Našiel ma Mike, zachránili ma a zvyšok už poznáš. Ak máš otázky pýtaj sa." Chvíľu bolo ticho a tak na ňu pozrel. Jej mŕtvy výraz sa mu vôbec nepáčil. Akoby ani nevnímala, čo sa deje.
"Mám pár otázok.... Bolo niektoré z tých dievčat, s ktorými si spal, niekedy tehotné?" spýtala sa až neprirodzene pokojne. Jasper prikývol.
"Mal som byť otcom asi 1 alebo 2-krát. Všetko to končilo potratom. Nechcel som deti a ani ony. A ak chceli, zaplatil som im a už po tom až tak netúžili."
"Zabil si niekedy dieťa?" Jasper sklonil hlavu.
"Bolo... Bolo to len raz. Nutne som potreboval peniaze a vynášalo to veľa peňazí, keďže to nikto nechcel robiť. To dievčatko malo asi toľko ako Sophie a bol to ten najťažší džob, aký som kedy mal."
"Džob...," zopakovala po ňom, stále s rovnakým neprítomným pohľadom. "Tak ty to takto nazývaš?" Jasper mlčal, neodvážil sa dvihnúť hlavu.
"Chceš, aby som ťa odviezol domov?" 
"Nie, ty nie. A ani nikto odtiaľto," odvetila mu stroho.
"Zavolám tvojej mame," zamrmlal a vstal. Len čo ukončil nie práve najpríjemnejší hovor, posadil sa späť a rozmýšľal, čo povedať.
"Bozkávali sme sa," ozvala sa odrazu Paige. Jasper na ňu nechápavo pozrel.
"Myslím tým ja a Mike. A ak by nás Dany nezastavil, vyspali by sme sa spolu. A taktiež som sa bozkávala s Deryckom, aby ma sem vzal. A ani tam to nekončilo len bozkami. Som dobrá, nie? Som tu jeden deň a už mi okrem teba traja chlapi chytali kozy. To nie je zlé, však? Vcelku slušné skóre." V tej chvíli mu chcela ublížiť. Nie trochu, chcela mu ublížiť najviac, ako to bolo možné, aby vedel, ako je na tom ona. Akurát nemala v rukáve prichystané také esá, aké jej predložil pred chvíľou.
Mala však pocit, že jej správanie a reči ho mučia dostatočne. On zase vedel, že Paige vo vnútri úplne šalie, no navonok sa to ešte neprejavilo. A práve to ho trápilo. Nechcel, aby to v sebe dusila a bol by radšej, keby vybuchla v jeho prítomnosti, ako keď si predstavil, že začne šalieť doma s jej matkou v pätách. Krik od nej by zniesol. Bolo by to ľahšie, ako keď bola takáto pokojná.
"Ľutuješ vôbec niečo z toho, čo si urobil?" spýtala sa zrazu, stále s tým istým kamenným výrazom. 
"Nie. Všetko to, čo som urobil, ma nakoniec doviedlo k tebe. Dobre vieš, že jediný tvoj pohľad mi stojí zato, aby som prešiel aj peklom."
"Vo voľnom preklade- vraždil by som pre teba?"spýtala sa ironicky.
"Pre teba čokoľvek," odvetil jej vážne.
"Čokoľvek? Fajn. Skonči s drogami, vymaž z mojej mysle dnešný deň a vráť mi môjho Jaspera!" Pri posledných slovách sa jej už hlas triasol a Jasper spozoroval, že sa blíži nervové zrútenie. "Ten nikdy skutočne neexistoval. Som iný, ale milujem ťa rovnako. Keď sa budeš rozhodovať, čo s nami bude, mysli na to, dobre?" Paige ani nedala najavo, že ho počula. Mala toho dosť. Kolená si pritiahla k brade a oprela sa o ne čelom. Jasper na chvíľu odišiel do kuchyne, dal si pivo a znovu sa vrátil. Neodvážil sa sadnúť si k nej a tak sa posadil do svojho kresla. Mlčky ju pozoroval a neodvážil sa na ňu neprehovoriť, až kým sa bytom nerozľahol zvuk zvončeka.  




 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aky by mal byt nazov nasho romanu?

Nebezpečná láska 28.6% (28)
Vyvolená 26.5% (26)
Nepovedz mi zbohom... 16.3% (16)
Krvava slza 16.3% (16)
Bludisko života 12.2% (12)

Komentáře

1 GabushQa GabushQa | Web | 16. října 2010 v 13:26 | Reagovat

Ahoj ja se mam fajn ... newim jak moje spoluadminka jelikoz se ted nejak nebavime a o blog se staram v posledni dobe ja :) ... a jak se mas ty ?

2 Hay. Hay. | E-mail | Web | 17. října 2010 v 0:09 | Reagovat

Konečne niečo dlhé, Naty. Je to proste úžasné ako Jasper hovorí o svojom živote, neuveriteľne skvele si to napísala! ;) A Paige-nmu správaniu sa ani nečudujem , takto by reagovali asi všetci. :D

Nemôžem sa dočkať kedy bude ďalšia kapitolka. ;) I keď mám pozastavené,to neznamená , že ťa nebudem obiehať. ;)

3 AL AL | 18. října 2010 v 16:57 | Reagovat

Huraaaa! Končně další kapitolka a naprosto užasná :-)  :-)
Už se těšim na další

4 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 19. října 2010 v 18:17 | Reagovat

Krátká?:D Chtěla bych vidět dlouhou, ale jak se říká a jak už jsem sem někdy psala méně jevíce a lepší něco než nic! Moc se Ti povedla :-P Čekání se vyplatilo!

5 bellaaedward bellaaedward | E-mail | Web | 26. října 2010 v 22:56 | Reagovat

mrte!...tesim se na dalsi:)povedlo ...

6 *kukulink&* *kukulink&* | Web | 6. listopadu 2010 v 9:12 | Reagovat

to teda byl mazec :) nestačila jsem se divit :D téda, moc krásná kapča :) a krátká? neřekla bych :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama