4. kapitola- Rande

21. srpna 2010 v 20:07 | Naty |  Escape from the darkness
hjzjug

4.kapitola- Rande

Pokračko pre Tessie Príjemné čítanie

Jasper:
"No tak hovor už niečo! Nemlč ty hlupák! Konverzuj s ňou!" kričal som na seba v hlave, no mozog nie a nie vyslať signál ku komunikácii. Alice kráčala vedľa mňa a tiež mlčala, videl som však, že len čaká, kedy začnem ja.
"Hm... Je... Je dosť teplo, čo?" "Ty idiot, vážne sa s ňou bavíš o počasí?! Kriste pane, to sa už rovno môžeš ísť zahrabať!" Alice sa uškrnula a prikývla.
"Tak... Máš... Máš nejakých súrodencov?" "Aleluja, prvá normálna otázka! Boduješ!"
"Nie, som jedináčik. Bohužiaľ sa mi v tomto smere nepošťastilo. A čo ty?" odvetila Alice a spýtavo na mňa pozrela. Tie jej hnedé oči boli kúzelné, nedokázal som od nich odtrhnúť zrak, a tak som na moment stratil reč.
"Prestaň na ňu zízať, ako právoplatný člen klubu geriatrických úchylov a odpovedz jej!" napomenulo ma opäť moje vnútorné ja.
"No tak to sa zhodneme. Tiež som jedináčik a rozhodne by som privítal ďalšieho súrodenca. Teraz som ako jediný syn terčom mojej matky, ktorá by ma najradšej oženila už odkedy mám 15." Zasmial som sa a Alice so mnou. Ten jej smiech bol tak nádherný...
"No mňa zase otec drží v prísnom celibáte. Musí vedieť presne kam, s kým a kedy idem, kedy sa vrátim a presné podrobnosti, trestný register a adresu každého muža, ktorý bude pri mne v blízkosti dvoch kilometrov." No výborne, žiarlivý otecko. To bude tvrdý oriešok.
"A čo tvoja mama? Tá ťa tiež drží ako kanárika v klietke?" zažartoval som, no Alice sa nezatvárila práve veselo.
"Moja mama zomrela, ešte keď som bola dieťa. Žijem len s otcom a jeho sestrou." "Tak to si pohnojil, kamoš..."
"Prepáč, to mi je ľúto...," zamrmlal som rýchlo a dúfal, že som tým neskazil celý večer.
"To je v poriadku. Nevedel si to... A okrem toho, mamu si nepamätám a teta Bridget mi ju dokonale nahrádza. Veľmi sa snaží, aby mi mama nechýbala, aj keď občas sa smútku neubránim. Chcela by som, aby tu bola. Zaujíma ma, aká bola a čo by povedala na moje známky, šaty, priateľov. Chcela by som vedieť, v čom sa na ňu podobám a či bola tiež taký drobec ako ja." Pri posledných slovách sa trochu pousmiala, ale cítil som, že je smutná. Neisto som k nej natiahol ruku a objal ju okolo pliec. Jej úsmev sa rozšíril a ona sa ku mne pritúlila bližšie.
"Je to zvláštne... Poznáme sa jeden deň a ja mám pocit, ako keby som ťa poznala už roky. Nikdy... Nikdy som sa s nikým nezblížila tak rýchlo, nikdy som nikomu nepovedala o svojich pocitoch hneď pri druhom stretnutí. Neviem prečo, ale... Proste cítim, že ti môžem veriť." Usmial som sa a spolu sme si sadli na lavičku.
"Mne skutočne môžeš veriť, Alice. Aj ja... Neviem, ako to vysvetliť. Proste si si ma niečím získala už v prvej chvíli, keď som ťa uvidel. Nemysli si, že randím s dievčatami hneď v prvý deň zoznámenia, ale ty si výnimka. Máš v sebe niečo, čo ma núti na teba myslieť, zaujímať sa o teba. A úprimne dúfam, že toto nie je naše posledné stretnutie osamote."
Alice:
Potichu som sa zachichotala.
"Takže toto oficiálne nazývaš ako rande?" Zatváril sa trochu rozpačito, keď si uvedomil, že to povedal nahlas a na lícach mu vystúpila jemná červeň, no napokon prikývol.
"Áno, toto je rande. Musím sa poďakovať Sarah, že by to tak trochu, aj keď nevedomky, pomohla zorganizovať." "No tak jej sa poďakujem aj ja," rozkázala som sama sebe a rozmýšľala, koľko dievčat zo školy by asi pukalo závisťou, keby vedeli, že sa práve opieram o rameno Jaspera Whitlocka. Nastala chvíľa ticha a my sme si ju vcelku užívali, kým k nám nedoľahli nejaké hlasy.
"Zlez už, ty môj opičiak!" zakričal akýsi ženský hlas a ja som uvidela Rosalie Haleovú, najkrajšie a najdokonalejšie dievča školy. Vlnité blonďavé vlasy jej lemovali krásnu aj keď povýšeneckú tvár, bledú, akoby bola vytesaná do mramoru. Aj keď bola od nás ďaleko, dúfala som, že nepôjdu našim smerom- keďže sa to s Jasperom začalo dobre, nemala som chuť ukončiť to. Nie jeden chalan zo školy už stratil rozum kvôli jej ladnej chôdzi modelky a jej karamelovým očiam a ja som pochybovala, že Jasper by odolal.
Zo stromu za ňou zoskočil Emmet Cullen, obrovský čiernovlasý chalan s postavou kulturistu, ktorému som ja výškou siahala o menej ako po ramená. Jeho pleť bola rovnako bledá, ako Rosaliina, tak isto ako aj karamelové oči.
Jasper si všimol môj uprený pohľad a tiež sa zadíval ich smerom.
"Poznáš ich?"
"Áno. Sú z našej školy. Nechápem, prečo dnes v škole neboli, keďže to vyzerá, že im nič nie je. Cullenovci sú pre nováčikov najväčšia atrakcia školy. Bledí, so zvláštnou farbou očí a všetci do jedného neskutočne krásni. Sú to nevlastní súrodenci a adoptované deti doktora Carlislea Cullena a jeho ženy Esme. Hovorí sa, že chudinka nemôže mať deti a tak si ich adoptovali. Tamtí dvaja sú Rosalie a Emmet a aj keď je to možno zvláštne, sú pár. Rovnako aj Edward a Bella, zvyšní dvaja členovia rodiny. Nebavia sa s nikým, sú dosť uzavretí, ale podľa mňa sú to milí ľudia."
Jasper si ich so záujmom premeriaval, až kým nevyrazili chodníkom smerom k nám. Bola už síce tma, ale aj tak som pochybovala, že tým krása Rosalie Haleovej vybledne. Rýchlo som rozmýšľala, či by som nemala navrhnúť, aby sme sa vrátili do baru, ale nakoniec som usúdila, že ju aj tak raz uvidí.
"Alice! Alice, kde si?" ozvalo sa z druhého konca parku, odkiaľ sme prišli. Rýchlo som s otočila a v tej chvíli by som sa najradšej prepadla pod zem. Rob stál na chodníku, knísal sa zboka nabok a dookola opitým hlasom vykrikoval moje meno. Len čo tackavým krokom zamieril k nám, Jasper vstal a postavil sa predo mňa, vystretý ako major na vojne. Nebyť toho, že sa k nám z jednej strany rúti Rob a z druhej Rose a Emmet, aj by som sa nad jeho postojom zasmiala.
"Alice, prečo on? Prečo si ma opustila? Vráť sa ku mne, Alice! Som lepší ako nejaký naničhodný panák z Texasu!" Nahnevaná a zároveň zahanbená som si skryla tvár do dlaní. Rob už bol pri nás a pokúšal sa dostať cez Jaspera ku mne. Ten ho však stále odstrkoval.
"Nedotýkaj sa ma, ty zlodej frajeriek! Počuješ?! Ona je moja! Moja!" zakričal Rob a znenazdajky do Jaspera sotil. Ten sa mierne zapotácal, čo Rob využil a strhol si ma do náručia.
"Pusti ma, Rob! Nechaj ma!" protestovala som a hneď v tej chvíli ma od neho odtrhli Jasperove ruky. Rob sa však nevzdával a aj napriek tomu, že ma Jasper zozadu držal, sa na mňa hodil. Myslela som, že sa pod jeho váhou snáď rozpučím, keď sa mi okolo dlane ovinula ľadová ruka.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Tessie Tessie | Web | 21. srpna 2010 v 20:22 | Reagovat

Úžasná kapitolka, kdopak ji chytil za ručku?:) To rande bylo super, nejvíc se mi líbilo to, jak oba mlčeli. Hlavně Jasperovy myšlenky, ty byly k nezaplacení. Díky, že jsi ji přidala, je úžasná. Moc, moc, mocinky úžasná. Ještě víc se těším na další kapitolku, snad se tu objeví brzy. :-) Rob je fakt debil. :-|

2 *kukulink&* *kukulink&* | Web | 21. srpna 2010 v 20:59 | Reagovat

boží kapča :) už se těším na pokračko :) ty jeho myšlenky, jak si říkal :D boží :D řekla bych, že za ruku Alinku chytil Emmet ale nwm proč si to myslím :D a to rande, boží :) škoda že se ani nepolíbili :D prosím pokračkoo :)

3 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 22. srpna 2010 v 11:06 | Reagovat

Dokonalý:D Doplňuju stavy komentářů a jdu rychle číst dál, protože to je napínavý jak kšandy!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama