11. kapitola- Priateľky...snáď...

16. srpna 2010 v 23:31 | Naty |  Neverending love
asdhkjshd

11.kapitola- Priateľky...snáď...

No konečne som sa dokopala aj k inej poviedke
Som zvedavá na vaše reakcie Dúfam, že sa bude páčiť

Bree:
"Nenávidím ju! Nenávidím, nenávidím, nenávidím! Tá odporná malá beštia! Nestačí jej, že s ním bola celý deň a noc! Keď som si myslela, že horšie to už nemôže byť, zrazu oznámi, že spolu idú na Aljašku... Na Aljašku!! A na týždeň! Ako mám vydržať týždeň bez neho?! A ešte keď viem, že ho trávi s ňou?!... Prečo mi to robí? Prečo sa musí vláčiť s tou krpaňou?! Prečo ma nemiluje?!"
"Bree?" Jeho hlas ma okamžite vytrhol z myšlienok. "Áno?" vyhŕkla som a pozrela dolu. Liezol na strom, na ktorom som sedela. Bol dokonalý! Nedokázala som z neho spustiť oči. Pohyboval sa tak ladne a mužsky zároveň. A tie oči.... "Preber sa, hlupaňa! Čo si zabudla, kde bol celú noc?! A hlavne S KÝM bol?!" pokarhal ma akýsi vnútorný hlas, a tak som naňho rýchlo prestala civieť.
Jasper sa posadil vedľa mňa a skúmavo si ma premeral. "Chcem.... Chcem sa porozprávať," povedal pomaly a s vážnou tvárou. Zamračila som sa. Žeby niečo tušil? "O čom sa chceš rozprávať?" spýtala som sa a kútikom oka naňho pozrela. Aj ten krátky pohľad spôsobil, že som takmer spadla z konára podo mnou. Bože, prečo má tak prenikavý pohľad?!
"Vieš, že ma tie tvoje emócie poriadne metú?" zasmial sa zrazu Jasper a ja som okamžite spozornela. Nechcela som riešiť moje emócie! A nejme nie s ním!
"Chcem tým povedať, že... Neviem, ako to vysvetliť... Meníš vlastné emócie tak rýchlo. Chvíľu sa hneváš, chvíľu si šťastná, hneď nato začneš žiarliť a potom sa opäť vznášaš v siedmom nebi. A občas..." Nakoniec na chvíľu zmĺkol a sústredene sa zamračil. Mala som pocit, že až cítim, ako úpenlivo sa snaží nahliadnuť do hĺbky mojich citov. Bolo tak ťažké skrývať to.
"Uvoľni sa, prosím. Chcem... Chcem vedieť, čo je to za cit... Nie je to priateľstvo... Je v tom viac vášne...viac túžby... je to niečo ako..."
"Jasper, už dosť, prosím. Cítim sa ako na výsluchu u nejakého psychológa, ktorý sa mi vŕta v hlave. Akoby nestačilo, že to stále robí Edward!" zahriakla som ho s úsmevom a modlila sa, aby skončil s tým svojim konštatovaním o mojich citoch.
"Tak fajn. Prepáč, nechcel som... Len.... Len ma metieš. Akoby si niečo skrývala a ja nemám rád tajomstvá. Ale keďže si to neželáš, nechám to tak. Mohla by si mi však vysvetliť aspoň to, čo znamenajú tie emócie, ktoré som uhádol?" dodal na záver a tomu jeho prosebnému pohľadu sa nedalo povedať nie.
"Fajn... Takže začnem tým hnevom... Hnevala som sa na seba. Som nemožná. Robím vám problémy, som len piate koleso na voze a ešte k tomu si namýšľam, že niekedy budem súčasťou rodiny. Som hlúpa, ja viem..."
"Nie si hlúpa," skočil mi do reči Jasper. "Keď som sem prišiel ja, tiež som mal takéto pocity. Cítil som, že niektorí členovia rodiny nie sú práve nadšení z mojej prítomnosti, ale pozri sa na nás teraz. Sme rodina a to som si myslel, že nikdy nijakú mať nebudem. Bree, daj tomu čas. Buď sama sebou a ukáž ostatným, čo v tebe je. Uvidíš, že raz k nám budeš patriť."
Jasper:
Len čo som to dopovedal, od domu sa ozval Emmetov krik: "Bree! Kde si? Poď si zahrať šachový turnaj! Teda, ak sa nebojíš prehry," dodal so smiechom. Pousmial som sa a pozrel na ňu. "Vidíš, ja som ti hovoril, že to chce len trocha času. Emmeta už máš na svojej strane." Spolu sme zoskočili dolu a rozbehli sa k domu. Len čo Emmet a Bree zasadli k šachu, dovnútra vrazili ovešané taškami naše lásky. Hneď som bol Alice pomôcť s tou jej kopou a so záujmom som nazrel do taštičky s nápisom Victoria's Secret. "Fíha! Vyzerá to tak, že Alice sa už pripravuje na Aljašku," prebehlo mi hlavou pri pohľade na obsah taštičky a radšej ju zavrel. Alice a Rose si to všimli a spokojne sa na seba usmiali.
"To už ste tu? Dnes ste boli nejaké rýchle," usmiala sa na nich Esme, ktorú z jej a Carlisleovej izby vyhnala túžba vidieť, čo jej Alice a Rose kúpili.
"No áno, nemali veľmi dobrý výber," povzdychla si Alice a ja som nad tým musel pokrútiť hlavou. Nebol to dobrý výber, ale aj tak si nakúpila toľko šiat, že by to stačilo pre celú rodinu na dva roky.
"Dúfam, že ste nezabudli na Bree," vyzvedala Esme rýchlo a prehrabovala sa vo svojich nových veciach.
"Samozrejme, že nie. Bree, poď si zobrať svoje veci!" zavolala na ňu Rose chladne a tichá škodoradosť, ktorú som cítil aj z nej aj z Alice sa mi vôbec nepáčila.
Bree bola okamžite pri nás a vzala si podávané tašky. Už keď vytiahla prvé tričko, pochopil som, o čo ide. Poznal som Alice a aj jej šatník a vedel som, že by to tričko nepoužila ani ako handru a už vôbec nie ako oblečenie. Nepáčilo sa mi, že jej dávajú tak najavo, že ju nemajú veľmi v láske. Pohoršená reakcia, v ktorú podľa mňa dúfali, však neprišla. Bree sa na nich široko usmiala a nadšene vyťahovala ďalšie šaty.
"Ďakujem... Ja... Ja neviem, čo povedať... Tie veci sú skvelé!" Alice a Rose na ňu vyvalili oči.
"Tebe... Tebe sa tie veci páčia?" vykoktala Rose a išlo ju roztrhnúť od zlosti.
"Samozrejme! Veď sú perfektné!... Pochopte, prišla som z Juhu."
"Vy tam na Juhu nemáte obchody?" nedala sa Rose a ďalej útočila svojimi uštipačnými poznámkami,
"Vieš, Rose, je ťažké nakupovať s červenými očami a neovládateľnou túžbou zabiť každého človeka v okolí 2 kilometrov," opáčil som jej s kyslím úsmevom, aby som Bree trochu pomohol. "Na Juhu upíry nebehajú v kostýmčekoch značky Versace. Aj ja som bol naučený meniť šaty len vtedy, keď som ich vzal svojej koristi. Na Juhu pre nás neexistovalo, že by sme každý deň chodili v nových šatách. Tam si nemala výber. Mala si len to, čo si ukradla, takže sa nečuduj, že aj keď by si si to ty v živote neobliekla, Bree má z toho radosť ako dieťa z Vianoc. Nie každý má také šťastie na takýto luxus, ako máš ty." Nehovoril som to nahnevane. Hovoril som pomalým tónom, ktorý bol však pre poslucháča horší než krik. Izbu zaplavila zvláštna vlna ľútosti a ja som bol so sebou viac než len spokojný. Vtom sa ozvala Alice, z ktorej tá ľútosť priam kypela: "Tak... Tak nám teda ideš pomôcť s tými prípravami na oslavu?" Rose na ňu prekvapene vyvalila oči a Bree sa priateľsky usmiala. V tom úsmeve sa na chvíľu blyslo niečo temné, ale hneď to aj zmizlo a ja som tomu viac nevenoval pozornosť. Sledoval som, ako moja láska kráča po schodoch do našej izby, vysvetľujúc Bree svoje plány.
"A čo ten šach?" zvolal za nimi Emmet namrzene. Povzdychol som si a usúdil, že je to zrejme môj osud, aby som až do konca svojej večnosti hral s Emmetom šach. Prisadol som si k nemu, vzal som si čierne figúrky a začal plánovať stratégiu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Neverending love?

Áno, je skvelá!
Ujde to...
Nie, je to hnus!

Komentáře

1 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 17. srpna 2010 v 11:41 | Reagovat

Já tu Bree....Fakt nesnáším:D Alice a Rose se sice teďka nechovaly zrovna hezky,ale chápu to...Zvlášť u Alice! Pokračuj, prosím:-)

2 Hay. Hay. | Web | 17. srpna 2010 v 12:05 | Reagovat

Tá Bree je pekná potvora :-D Netuším ako to všetko dokončíš , ale teším sa na pokračovanie ;) Inač aj Alice a Rose mi pripadali trošku ... dosť zákerné voči nej :-D Ale ako to Jasper zmietol ;) ahh
Dokonalá kapitolka :-)
Dúfam, že ľudia túto poviedku zahrnú komentármi aby zase boli tvoje úžasné poviedky :-) Takže Let´s Go ! :-D

3 AL AL | 17. srpna 2010 v 17:12 | Reagovat

SKVĚLÉ :-)  :-)  :-)

4 *kukulink&* *kukulink&* | Web | 17. srpna 2010 v 21:54 | Reagovat

to moc milé nebylo :D to s Bree jak ji koupili něco, co by "nepoužili ani jako hadr" :D ale očividně z toho Bree měla radost, tk proč ne :D Jazz se ji hezky zastal on je tak milý :) škoda, že neprokoukl to, co k němu Bree cítí, zajímalo by mě, jak by na to reagoval :D a co teprve kdyby to řekl Alici (kdyby ji to řekl) :D ta by ji zabila :D prosím prosím pokračko, je to fakt nádherná kapča a vůbec celá povídka a vůbec všech vůbeců všechny tvé povídky jsou úžasné :)) prosím pokračko :)

5 Tessie Tessie | Web | 21. srpna 2010 v 16:30 | Reagovat

Hm...Krásná kapitolka, jsem zvadavá, jestli se Jasper dozví, co k němu Bree cítí a jak na to zareaguje. Hm...Snad to nakonec dobře dopadne a Bree se nepovede udělat to, co plánuje. Mocinky se těším na pokračování. Taky mám jednu otázku, vím, že mi na ni nejspíše neodpovíš, ale já jsem vážně děsně zvědavá. "Bude mít tato povídka Happy end?" :-( Já osobně doufám, že ano. :-) Mmch, dostala mě ta věta: "Povzdychol som si a usúdil, že je to zrejme môj osud, aby som až do konca svojej večnosti hral s Emmetom šach." Ta byla úžasná. :-D

6 Tessie Tessie | Web | 21. srpna 2010 v 16:32 | Reagovat

Už jsem se vrátila, měla jsem jet ještě na týden na další dovolenou, ale já tam nejedu, takže se mocinky se těším na to, že na tvou povídku nebudu muset čekat týden a říkat si: "Jej, to snad ne, určitě přidala další úžasnou kapitolku a já si ji nemůžu přečíst..." :-( Takže jsem doma sama, juchů. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama