4.kapitola- Strach

20. června 2010 v 13:18 | Naty |  Neverending love
asdhkjshd

4.kapitola- Strach

Takže keďže Tessie a Kukulinka tak prosili, vyhradila som si trochu času a napísala pokračko tejto poviedky a taktiež knihy. Dúfam, že sa bude páčiť, ale upozorňujem, že pozastavenie stále trvá. Tak si užite čítanie a možno zajtra bude ešte jedna časť Budem sa snažiť

Alice:
Teda lepšie povedané, k narušiteľom. Emmet a Peter sa víťazoslávne uškŕňali s mobilmi v rukách a zrejme nás natáčali. "Po prvý raz v histórii celého ľudstva a upírov, sa dvom udatným mušketierom podarilo nachytať uprostred nemravností upírku, ktorá o sebe tvrdila, že je nemožné pristihnúť ju. Sestrička, bohužiaľ, všetko je raz prvý raz. Uznaj, že sme dobrí. A prosím, pekne zreteľne, vyslov celé mená a pozeraj do kamery," vyškieral sa Emmet a namieril mobil priamo na mňa. Povzdychla aom ai a pomalými krokmi som sa presúvala bližšie k nemu. "Máš pravdu. Ste fakt dobrí. Vlastne, ste úplne úžasní," povedala som a na chvíľu som sa odmlčala. Skôr ako by stihol Emmet reagovať, som mu z ruky vytrhla mobil a rozdrvila ho na maličké kúsky. "Ale ja som lepšia," dodala som s úsmevom a kývla na Jaspera. "Poď! Pôjdeme domov a povieme, ako nás títo dvaja opäť neúspešne skúsili prichytiť." Jasper mi venoval široký úsmev a ruka v ruke sme vykročili k domu, zatiaľ čo Emmet a Peter sa začali hádať, či je Emmet idiot. "Ako tá ich hádka skončí?" spýtal sa ma Jasper pobavene. Zrejme sa mu postupne začínala vracať dobrá nálada. Prevrátila som oči. "Ako vždy. Chvíľu sa budú hádať a keď ich to omrzí, pôjdu na lov. Skolia pár srniek a potom sa nám budú chváliť, že ulovili medvede, ktoré v tejto oblasti ani nežijú. Čo iné by mohli robiť?" Jasper sa zasmial a pevnejšie ma objal. Chvíľu sme šli mlčky, až kým som neprelomila to zvláštne trápne ticho. Málokedy sme si nemali čo povedať. "Aj tak som mala pravdu." Jasper nechápavo nadvihol obočie. "Už od začiatku som ti vravela, že to vyhráme. Mal si mi veriť." Jasper pokrútil hlavou. "Naše víťazstvo dlho nebolo isté. A okrem toho ma až tak netrápilo víťazstvo celej rodiny, ako skôr víťazstvo nás dvoch. Nevieš...Nevieš si predstaviť, ako som sa cítil, keď som videl, ako proti tebe ide Bree a ani som ti nemohol pomôcť, pretože som bojoval s Mariou. Ak by ti vtedy niekto ublížil, tak... vzdal by som sa. Nechal by som sa zabiť a ak by ich už nebolo dosť nato, aby ma zabili, zaútočil by som na Volturiovcov. Tí by sa už o mňa postarali." "Prestaň s tým! Nechcem, aby si ešte niekedy niečo také povedal!" skríkla som zhrozene. Bolo príšerné počúvať niečo také. "Alice, to je pravda. Buďme realisti. Keď som ťa spoznal, bol som troska. Bolo len otázkou času, kedy sa nechám zabiť. Nebyť teba... Nevieš si predstaviť, čo pre mňa znamenáš. Kvôli tebe by som urobil čokoľvek. Kvôli jednému tvojmu úsmevu by som prešiel peklom. A keď som si uvedomil, že Maria ide po tebe..." Zastala som pred ním a položila mu prst na ústa. "Už na to nemysli. Ako vidíš, som živá a zdravá. Vôbec si si o mňa nemusel robiť strosti. To skôr ja som tá, ktorá by mala. Veď si sa viac staral o mňa ako o seba. Tak to potom aj vyzerá," dodala som trochu skleslo a prstom jemne obkreslila niekoľko nových jaziev. Jasper sa pri tom trochu strhol. "Aké to je? Keď ťa pohryzie upír?" "Nie je to až také strašné, ale nie je to ani žiadna slasť. Ja som si už na to zvykol. Jediný problém je, že jed spočiatku štípe. Ale toho sa ty báť nemusíš. Tebe nikdy nikto neublíži." Prevrátila som oči. "Samozrejme a ty si to odskáčeš za mňa." "Tých pár jaziev aj tak splynie s ostatnými." S jemným úsmevom sa znovu pomaly pohol v pred. Vyrazila som hneď za ním, aj keď som musela ísť o niečo rýchlejšie, aby som mu stačila.
Jasper:
Pobavene som sa usmial, keď som videl, akou rýchlosťou musí ísť, aby šla zarovno so mnou, aj keď som šiel skutočne pomaly. "A čo tvoja schopnosť? Nevadilo ti to pri boji? Cítiť všetku tú bolesť, strach a nenávisť?" Na chvíľu som sa zamyslel a následne pokrútil hlavou. "Pri boji som to veľmi nevnímal. Sústredil som sa na to, že ťa musím udržať v bezpečí a nevšímal si nič iné. Proste som tam šiel a...," na chvíľu som sa odmlčal a nakoniec som s povzdychom dodal: "a jednoducho som zabíjal. Cítil som sa ako na Juhu. Zabíjať vlastný druh je príšerné." Alice ma objala okolo pásu a nežne sa ku mne pritúlila. Cítil som z nej smútok a ľútosť. Nechcela, aby som na to spomínal, ale udalosti tohto dňa u mňa vyvolali veľmi silné spomienky. Budem musieť ísť na lov a trochu si prevetrať hlavu. "Čo myslíš, ako dlho s nami ostane Bree?" "Budúcnosť predsa vidíš ty," povedal som s úškrnom. "Lenže tá je nejasná. Ešte sa nerozhodla. A stále nevieme, ako bude zvládať vegetariánstvo." Prikývol som. "Bude to pre ňu ťažké. Aj keď v Bellynej prítomnosti sa zatiaľ držala vcelku statočne. Roky sa však živila ľudskou krvou, takže nebude môcť chodiť do školy, kým si jej ovládaním nebudeme istý. Podľa mňa..." Nedohovoril som, lebo k nám od domu doľahol Edwardov krik. Zrýchlili sme a vtrhli do vnútra práve v najlepšom. "Prečo by sme mali mať v dome tú južanku?! Len preto, že on je idiot nemusí trpieť celá rodina!" rozhorčoval sa Edward, ktorý sa nás vôbec nevšimol. Bella sa krčila v kúte, pred ňou stála Rose, Esme a Carlisle, zatiaľ čo Edward a Charlotte držali Bree. Keď som cítil jej smäd, bolo ešte ťažšie odolávať Belle, no sústredil som sa na hnev, ktorý vo mne vyvolal Edward. Začal som Bree upokojovať a po chvíli už len uvoľnene kľačala medzi Edwardom a Charlottou. "Nemusíš je rozdrviť ruku. Veď už sa nebráni," zavrčal som na Edwarda nahnevane. Bree sa strhla a uprela na mňa už takmer čierne oči. Na perách sa jej objavil jemný úsmev. Rýchlo som odvrátil pohľad a presunul ho na Edwarda. "A čo sa týka toho, že si ma nazval idiotom, spomeň si, že ty si nám do domu zatiahol človeka. Prezradil si tajomstvo upírov niekomu, kto o tom nikdy nemal vedieť a už 3-krát bola naša rodina v nebezpečenstve iba kvôli nej. Neviem teda, kto z nás dvoch viac ohrozuje túto rodinu." Edward sa na mňa mlčky zamračil, no pustil Bree a zamieril k Belle. "Vezmem Bellu domov. Charlie už bude aj tak dosť nervózny." Vzal Bellu do náručia a vybehol z domu. "Je ešte niekto, komu Bree vadí?" spýtal som sa, aby som si ujasnil, s kým sa ešte budem musieť pohádať. Carlisle však pokrútil hlavou. "Okrem Edwarda sme sa zhodli, že tu môže ostať. Chceme však vedieť, akú silu má. Pochop, Bree, potrebujeme..." "Ja tomu rozumiem," pousmiala sa Bree a vstala. V tej chvíli dovnútra vošli Emmet a Peter. "Kam baleťák tak uháňal? Zmeškali sme niečo zaujímavé?" uškrnul sa Emmet. S úsmevom som sa k nemu otočil. "Nie. Idete práve včas. Trochu sa zahráme." Emmetovi zažiarili oči a ja som už cítil víťazstvo stávky, ktorú sme ešte ani neuzavreli. Bree musela byť skvelá bojovníčka, keďže sa na Juhu udržala tak dlho. Už som sa tešil, ako si Emmeta podá...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Neverending love?

Áno, je skvelá!
Ujde to...
Nie, je to hnus!

Komentáře

1 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 20. června 2010 v 13:34 | Reagovat

Jéééé! Mám obrovskou radosr, že je new kapitolka! Úžasné, dokonalé! Jsem nadšená! je naprosto božská!

2 Tessie Tessie | Web | 21. června 2010 v 19:03 | Reagovat

Nádherná kapitolka, OMG, konečně, už nemám co číst a voje povídky mi děsně chybí, jsem ráda, že jsi ji napsala a zveřejnila, i když nemáš čas. Těším se, že ještě nějaké snad přidáš, snad stihnu přečíst i to ostatní, co tu přibylo, než se mi vybije noťas. :-D Nádherná kapitolka, těším se na další. Tak zatím, jdu číst dál. :-D

3 *kukulink&* *kukulink&* | Web | 29. června 2010 v 12:08 | Reagovat

jsem ráda, že už zase píšeš povídky a máš víc času na blog :) ♥ boží kapča :) moc se povedla :) to jsem zvědavá, jak Em dopadne :D jdu číst dál ;) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama