5.kapitola- Nový život 3/3

5. dubna 2010 v 17:22 | Naty |  Kráska a zviera
gbvfth

5.kapitola- Nový život 3/3

Dávam pokračovanie a ospravedlňujem sa, že to tu tak dlho nebolo, ale sviatky som trávila mimo domu a bez netu takže to inak nešlo :-) Síce oneskorene, ale želám všetkým pekné sviatky :-D Tak a tu máte ďalšiu kapitolu. Možno sem dám pokračovanie ešte dnes, uvidím, či ma kopne múza :-) A prosím komentujte :-)Ďakujem :-)

O 11 mesiacov neskôr:
"Som doma," zaspievala Alice šťastne a s desiatimi nákupnými taškami sa vrútila do obývačky. Jasper dvihol pohľad od knihy a pokrútil hlavou. "Ty si strašná," povedal s úsmevom a obzeral si tašky. "Raz za čas si môžem dopriať nejaké to potešenie, nemyslíš?" "To áno, ale nie je toho potešenia priveľa?" Alice naňho vyplazila jazyk a z chodby priniesla ešte zvyšné štyri tašky. "Nechápem, načo ti je toľko šiat. Tvoj šatník je trikrát taký veľký ako tvoja izba a ty stále kupuješ niečo nové," divil sa Jasper a položil knihu na operadlo gauča. "Jasper, si na svete už dosť dlho. Myslela som, že si skúsenejší. Šaty sú jednorazová záležitosť. Oblečieš a zahodíš. Občas si výnimočne môžeš nechať nejaké výnimočné pekné kúsky, ale len občas. A správna nákupná maniačka chodí do obchodu aspoň raz do týždňa, lenže dnes mali výpredaj a...." "Alice!" prerušil ju Jasper s úsmevom. "Samozrejme, tvoje teórie o šatstve a nákupoch ma nehorázne zaujímajú..." "To vidím," uškrnula sa Alice a začala vybaľovať šaty. "Urobím ti módnu prehliadku!" zvýskla odrazu a vytrhla mu z ruky knihu, ktorú znovu začal čítať. "Pri tom množstve oblečenia ti to potrvá aspoň hodinu." "No a? Máme predsa večnosť. Jedna hodina ťa nezabije," povedala s úsmevom, vzala všetky tašky a zamierila do svojej izby. Jasper za ňou s úsmevom pozeral. Odkedy jej povedal o svojej schopnosti, dávala si pred ním na svoje city pozor. Občas sa neudržala, ale väčšinou sa jej darilo tajiť to pred ním. Na scénu sa však dostavili aj iné city- tie jeho. Najprv si myslel, že to, čo k Alice cíti, je len vďačnosť, no po čase mu už bolo jasné, že je to niečo viac. Cítil podobné emócie, ako predtým ona. Nechcel si nič nahovárať, no začínal veriť, že je to láska. Avšak nijako sa neprejavil. Zneistilo ho, že z Alice tie emócie necíti. Bál sa, že ich možno neskrýva. Možno k nemu ani nikdy nič necítila a on si len domyslel niečo, čo sám chcel. Bál sa dať najavo, čo cíti. Ak by mu Alice city neopätovala, už nikdy by to nebolo ako predtým a on sa rozhodol, že je lepšie mať ju aspoň za priateľku, ako ju nemať vôbec.
"Jasper? Vnímaš ma? Haló? Zem volá Jaspera," kývala mu Alice rukou pred tvárou. Jasper rýchlo zažmurkal. "Čo si hovori..." Nedopovedal. Alice mala na sebe čierne šaty. Dokonale obopínali jej útlu postavu a zdôrazňovali jej prednosti. Až dovtedy si myslel, že upírovi nemôže nič vyraziť dych. Vtedy zistil, že sa mýlil. "Tak čo povieš?" usmiala sa Alice a otočila sa okolo svojej osi. Jasper doslova stratil reč. Pozeral na ňu ako na zjavenie, nedokázal od nej odtrhnúť oči, rovnako ako nebol schopný dostať zo seba súvislú vetu. "Stalo sa niečo? Vyzeráš ako keby si dostal infarkt," rozosmiala sa Alice a jemne ho štuchla do ramena. "Ja...hm...lov...vieš...no...ahoj..," koktal Jasper rukami ukazoval smerom k lesu a cúval k dverám. "Jazz, počkaj! Čo sa stalo?" zakričala za ním, keď takmer prerazil dvere a rozbehol sa preč. Nešťastne sa zvalila na gauč a schúlila sa na mieste, kde predtým sedel. Stále tam cítila jeho božskú vôňu. Teraz, keď už nebol pri nej, nemusela si na svoje city dávať pozor a konečne sa uvoľnila. Už dlhšiu dobu jej bolo jasné, že ho miluje. Nenašla však odvahu nato, aby mu to povedala. Nechcela kaziť ich priateľstvo a tak radšej mlčala. Všimla si však, že Jasper sa začal správať akosi divne. Bola z toho príšerne zmetená a najmä z toho, čo sa stalo pred chvíľou. Robila si oňho starosti. Hlavou jej prebehla myšlienka na niečo, čo chcela urobiť už dlhšiu dobu. Rýchlo vošla do Jasperovej izby a začala ju prehľadávať. Pod matracom samozrejme zbytočnej postele konečne našla, čo hľadala. Bol to Jasperov zápisník. Všimla si, že si tam stále niečo píše. Posadila sa na posteľ a otvorila ho. Už pri prvých riadkoch jej naskočila husia koža. "To snáď nie je možné," pomyslela si vydesene a začítala sa do ďalších riadkov napísaného pekla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Kráska a zviera?

Áno, je perfektná
Ujde to
Nič moc...
Otras!

Komentáře

1 Tahmed Tahmed | 5. dubna 2010 v 20:08 | Reagovat

já chcu pokráčko :D

2 Tessie Aff Tessie Aff | Web | 5. dubna 2010 v 20:23 | Reagovat

Nádherná kapitolka, hrozně hezká, mocinky chci pokračování, ach, jak mám ráda tuhle povídku. :-D
Alice a Japer, tralala, tralala. :-D
Jsem cvok. :-D
Musím k doktorovi. :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama