1.kapitola- Prípravy 1/2

25. dubna 2010 v 20:15 | Naty |  Neverending love


Neverending love

asdhkjshd
Tak a je to tu. Prvá kapitola novej poviedky. Tí, ktorí ešte neviete o čo ide, lebo ste nečítali článok, čo som sem dala, pozrite si ho, aby ste boli v obraze o deji. Som zvedavá, čo na to poviete Prosím, komentíky a kritiku

1.kapitola-Prípravy
Jasper:
Prípravy na boj boli v plnom prúde. Emmet netrpezlivo pobehoval po dome a bol jediný z ktorého sálal optimizmus. Nevedel sa dočkať, kedy sa vrhne na nevítaných hostí. Carlisle sa ešte stále pokúšal vymyslieť mierový spôsob, no dobre vedel, že Victoria s nami vyjednávať nebude. Esme bola nervózna. Rečami o pomere šancí som ju mierne vydesil. Bol som však realista. Načo jej do očí klamať? Ničomu by to nepomohlo.
Okolo mňa prešla Rose, ktorá z nastávajúceho súboja nebola nijako extra rozrušená. Venovala sa skôr svojmu účesu. Len som prevrátil oči a rozhliadol sa po izbe. Klan z Denali sa veľkoryso rozhodol pomôcť nám aj napriek incidentu s Laurentom. Irina síce neprišla, ale my sme boli vďačný za akúkoľvek pomoc. Nepáčili sa im však vlci a ani ja som z nich nebol nadšený. Celý dom kvôli nim neznesiteľne páchol a ja som im nedôveroval. Tak dlho boli naše rody znepriatelené a mne nešlo do hlavy, prečo by nám odrazu mali pomáhať. Okrem toho som myslel aj na budúcnosť. Videli nás bojovať, poznajú naše schopnosti, štýl boja a slabiny. Aj keď boli teraz na našej strane, nemohli sme vedieť, či sa niekedy v budúcnosti nestretneme v jednom boji ako nepriatelia.
Nepríjemný pach vlkov narušila vôňa ľudskej krvi a ja som prestal dýchať. Od incidentu na narodeninovej oslave som sa snažil držať sa od Belly čo najďalej. Nechcel som robiť problémy. Cítil som z nej silnú nervozitu a tak som ju upokojil, za čo ma Edward odmenil vďačným úsmevom. Ja som si ho však nevšímal a odvrátil som pohľad. Stále som myslel, že by bolo výhodnejšie mať ju na bojovom poli. Novorodení by šaleli, keby zacítili vôňu jej krvi. "A ty tiež," odsekol mi Edward a ťahal Bellu späť do kuchyne, čo najďalej odo mňa. Už mi liezol na nervy. Odkedy sa o nás Bella dozvedela, všetko sa krútilo len okolo nej a boli len samé problémy. Vyčítal som si, že som Edwardovi nezabránil, aby jej všetko povedal. Je človek a nemala by o nás vedieť. Okrem toho, čo si Edward myslí? Nie je jediný, kto niekoho miluje. Alice bude bojovať kvôli Belle, aj keď som sa jej to pokúsil vyhovoriť. Trvá si na svojom- má Bellu príliš rada. Nechápal som, prečo by mala svoj život riskovať moja láska, kvôli tej Edwardovej. Proti Belle som nemal nič osobné, no aj tak som tak trochu dúfal, že ju Victoria dostane a s celou svojou novorodenou armádou odíde. Na Juh som mal stále čerstvé spomienky a nepotreboval som si ich oživovať.
"Jazz, čo tak stávka? Kto z nás zabije viac tých upírov, vyhrá...hm... O čo sa stavíme?" vyhŕkol Emmet s diabolským úsmevom. Ani som si nevšimol, kedy sa priplazil k pohovke, na ktorej som sedel. Bez záujmu a vysvetlenia som vstal a vyšiel na veľkú terasu. Cítil som na chrbte Emmetov nechápavý pohľad, no netrápilo ma to. V tej chvíli ma trápila jedine Alice. Juh ma zocelil natoľko, že som strach o vlastný život vôbec nepociťoval. Bolo mi ukradnuté, čo so mnou bude. Dôležitá bola jedine moja víla, ktorá svojim baletným krokom mierila zozadu ku mne, po tom, čo na mňa Emmet nažaloval, že sa správam divne. Nasadil som najpresvedčivejší pokojný výraz, aký som dokázal v danej chvíli vytvoriť a s hraným úsmevom sa otočil k nej.
Alice:
Stál na terase ako dokonalá, do mramoru vytesaná socha. Nehýbal sa, pohľad upieral pred seba. "Vidíš, správa sa divne. Stojí tam a civí do blba ako nejaký senilný starec. Začína mi pripomínať Edwarda." Aj napriek tomu, aká napätá atmosféra vládla v dome, som sa na Emmetových žartoch musela zasmiať. On vždy vedel, čo povedať. "Niečo s ním urobím," odvetila som s úsmevom a vykročila na terasu. Skôr ako som k nemu dorazila, otočil sa ku mne. Jeho výraz bol akýsi divný. Niečo medzi svalovým kŕčom a pokusom o úsmev. Ustarostene som naňho pozrela. "Netráp sa tým súbojom. Dopadne to dobre, uvidíš," povedala som a on vzdal pokusy o to, aby na sebe nedal poznať nervozitu. Na tvári pokrytej jazvami sa opäť usadil zamyslený a nesúhlasný výraz. "Mala by si ostať tu. Nemyslím..." "Ani sa ma nepokúšaj presvedčiť! Som pevne rozhodnutá a ty to vieš. Budem za Bellu bojovať a nič sa mi nestane. Vidím predsa budúcnosť," povedala som, no on pochybovačne pokrútil hlavou. "Nikdy si sa nestretla s niečím takým, ako sú novorodení upíry. Sú rýchlejší a silnejší. Stačí, že ťa raz zovrú v náručí a zlámu ti každú kosť v tele. Nechcem, aby si tam šla. Je to príliš riskantné. Okrem toho sú tu vlci. Čo ak kvôli nim nebudeš vidieť? Budeš stratená a dostanú ťa." Vzdychla som si. Vedela som, aký je tvrdohlavý a ako veľmi sa o mňa bojí, no tentoraz som sa nenechala ovplyvniť. Nikdy by som ho tam nepustila samého. "Jazz, dnes tam pôjdem a budem bojovať najlepšie ako viem, aby som ochránila svoju rodinu. Ver mi trochu, prosím. Ja to zvládnem. Sľubujem, že ťa neopustím." Jeho svalnaté ruky sa okolo mňa ovinuli a pevne ma zovreli v jeho náručí. "Nedovolím, aby ti niekto ublížil. Prisahám," šepol mi do ucha a následne vyhľadal moje pery.
"Héj, na toto ste mali čas v noci! Od seba, od seba a pekne makajte! Ide sa do boja!" skríkol Emmet, keď vtrhol k nám na terasu. Jasper sa odo mňa odtiahol a pozrel na nášho rodinného šaša. "Prijímam stávku a myslím, že s tým vraždením začínam hneď teraz!" zavrčal. Emmet sa rozosmial a rozbehol sa znepríjemňovať život Edwardovi a Belle. "Kde som to skončil?" spýtal sa Jasper a znovu sa ku mne sklonil. Tentoraz sa naše pery konečne stretli a ja som bola v siedmom nebi. "Milujem ťa," šepol do mojich pootvorených pier a znovu ma pobozkal. Nemusela som mu ani odpovedať. Moje pocity mu to povedali jasnejšie.
Vtom na nás zavolal Carlisle a my sme sa od seba, aj keď nedobrovoľne, oddelili. Spolu s ostatnými sme sa zhromaždili v obývačke. Okrem klanu z Denali tu boli aj Jasperovi priatelia Peter a Charlotte. Bolo od nich milé, že nám prišli pomôcť, ale až doteraz sa museli zdržiavať mimo domu. Bellina spoločnosť im rovnako ako Jasperovi celkom nevyhovovala. Pri pohľade na ich jazvy mi ich bolo ľúto. Najme keď som videla Charlottinu krásnu dievčenskú tvár znetvorenú tak príšerným spôsobom. Pritisla som sa bližšie k Jasperovi, ktorý ma zozadu objal a obrátila svoju pozornosť na Carlislea.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Neverending love?

Áno, je skvelá!
Ujde to...
Nie, je to hnus!

Komentáře

1 greeneashley-daily greeneashley-daily | 26. dubna 2010 v 12:23 | Reagovat

nádhera nádhera nádhera!!:)

2 alice alice | 26. dubna 2010 v 17:28 | Reagovat

ooooch to je kraasneee rozhodne musiiiš pokračovať rychlo dalšiu kapu :-)  :-D  :D

3 Tessie Aff Tessie Aff | Web | 26. dubna 2010 v 19:36 | Reagovat

Krása, je to nádhera, sice zatím jenom první část, ale jsem si jistá, že to bude mít úspěch, ach jo, přečetla jsem si to až dneska :-( Je to děs, včera jsem neměla čas, byla jsem napnutá jak kšandy, ale stálo to za to. Emmett jako vždy, vymyslí něco, čemu se musejí všichni zasmát, nehledě na to, před jak špatnou stojí překážkou, ale možná je to jeho klad, protože se alespoň potom nikdo nijak moc nestresuje apod, dovede odvést pozornost, krása, mocinky se těším na další kapitolku, snad bude co nejdříve. :-D  :-?

4 Alice Cullen-Hale,SB Alice Cullen-Hale,SB | Web | 28. dubna 2010 v 14:39 | Reagovat

:D A do Edwarda a pořádně:D První kapitola vypadá suprově, jdu si přečíst další

5 |hayley| |hayley| | Web | 1. května 2010 v 16:18 | Reagovat

A jééje konečne som sa dostala na internet ..a môžem sa pustiť do čítania poviedok ktoré som zameškala :D ani som nevedela , že začínaš s novou poviedkou :) A musím povedať , že první časť sa teda podarila ! :D A  honem musím prečítať aj druhú časť :)
.. Len aby si to všetko stíhala ;).. prajem veľa šťastia :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama