2.kapitola- Zmeny 3/3

14. března 2010 v 20:16 | Naty |  Kráska a zviera
Veľmi pekne ďakujem za tak krásne komentáre Aj keď musím nesúhlasiť s Renesme- Tvoja poviedka je oveľa lepšia A to tvrdím aj o poviedke, ktorú píše Tessie, Alice Cullen-Hale, Tahmed a Nicol! Skutočne píšete krásne baby Hlavne neprestávajte, nech mám čo čítať

Jasper:
15.máj 1920
Všetko sa začalo komplikovať. Moje depresie sa stále zhoršujú. Niekedy mám pocit, že by som radšej umrel hladom ako ísť von a zabiť niekoho, no ten netvor vo mne je silnejší. Okrem toho bez krvi som slabý a zraniteľný. To si teraz nemôžem dovoliť. Som neustále v strehu. Mariine pocity mi jasne naznačujú, že sa čoskoro obráti proti mne. Neviem či prežijem, ale moje šance sú celkom dobré. Momentálne má v zálohe iba pár novorodených. Nemal by byť problém zničiť ich, ale hodila by sa mi pomoc. Odkedy Peter pred piatimi rokmi odišiel, nenašiel som si nového priateľa. Stal som sa zatrpknutým tieňom v tomto svete nenávisti. Môj románik s Mariou skončil. Nehodili sme sa k sebe a vo mne už neostalo ani toľko ľudskosti, aby som dokázal mať rád. Som skrátka monštrum, ktoré je odsúdené na večné utrpenie. Peklo je oproti môjmu životu raj. Do pekla by som mohol chodiť na dovolenku, vypiť si ľadové Mojito a pokecať s ostatnými zatratencami. No každá dovolenka musí skončiť a ja by som sa aj tak musel vrátiť sem. Peklo pre mňa predstavuje
dokonalý raj a nebo nedosiahnuteľný luxus. Nemám na výber. Ostáva mi len čakať a dúfať, že sa to raz skončí...
Jasper zavrel notes a odložil ho na nočný stolík. Sám nevedel prečo, ale zaznamenával si každý jeden deň. Síce veľmi pochyboval, že by mohol na čokoľvek zabudnúť, aj keď veľmi chcel. Z myšlienok ho vytrhol pach upíra. Nebol to však obyčajný pach. Bol mu tak dôverne známy. Skôr ako stihol vyjsť von, mu do izby cez okno skočili dvaja upíry. "No ty teda vyzeráš," uškrnul sa Peter veselo. "Peter...Charlotte...Čo tu robíte?" Charlotte ho s úsmevom objala a Peter ho tľapol po pleci. "Musím však uznať, že na šesťdesiatnika vyzeráš celkom zachovalo, Jazz." "Dozviem sa už konečne, čo tu robíte? Som vážne rád, že vás vidím, ale Maria nebude nadŠená, keď vás tu uvidí." "Ešte stále si jej verný psíček? Myslel som si to. My ťa však zbavíme otroctva." Jasper naňho nechápavo pozrel. "Jasper, svet po akom si túžil existuje. A my sme ho našli. Poď s nami a už nikdy nebudeš musieť bojovať."
Alice:
Alice pomaly otvorila oči. Zmetene sa okolo seba rozhliadla a užasnuto vydýchla. Všetko bolo také farebné. Posadila sa a skúmavo sledovala izbu, v ktorej sa nachádzala. Nepamätala si, ako sa tam dostala. Nepamätala si vôbec nič. Hlavou jej vírilo nekonečné množstvo otázok. "Ako sa volám? Kto vlastne som? A kde to som? Čo tu robím?" Na ruke mala akúsi pásku. Stálo na nej: Mary Alice Brandon. "Je to moje meno? Mary Alice? Ach, Alice znie lepšie. Mary znie ako nejaká šedivá starena páchnuca mačkami. Som Alice." Spokojne sa usmiala. Vstala a prešla k skrini, čo stála v rohu. Košeľa, ktorú mala na sebe, sa jej vôbec nepáčila. Prezliekla sa a vyšla von. Nadšene pozorovala okolie svojimi novými očami. "Pane Bože!" zašepkala, keď si všimla svoju kožu a druhý šok jej spôsobil jej hlas. Koža sa jej na slnku leskla ako diamanty a jej hlas znel ako zvonkohra. "Lalalá," zaspievala a rozosmiala sa. Bola uchvátená vlastným hlasom a veselo si pospevovala, kým poskakovala k neďalekému jazeru. Nepamätala si, či bola vždy takáto, bola však so sebou spokojná. Desilo ju, že jej pľúca vôbec nepotrebovali vzduch, no nenechala si tým kaziť peknú chvíľu. Nahla sa nad hladinu jazera a prekvapene pozorovala svoj odraz. Z vody na ňu hľadela krásna žena, s nebezpečne vyzerajúcimi krvavo-červenými očami. "Toto som ja?" pomyslela si zmetene. Nemala však čas rozmýšľať nad tým. Periférnym videním zaznamenala nejaký pohyb. Nakrčila sa a z hrdla sa jej ozvalo varovné vrčanie. Bola prekvapená sama zo seba, no pud sebazáchovy ju celkom zamestnal. Spoza stromov vyšla srna. Alice do nosa udrela vôňa a ona si po prvý krát uvedomila oheň, ktorý jej spaľoval hrdlo. Bez rozmýšľania sa vrhla oproti vydesenému zvieraťu a čoskoro jej už hrdlom stekala teplá zvieracia krv.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Kráska a zviera?

Áno, je perfektná
Ujde to
Nič moc...
Otras!

Komentáře

1 Tessie SB Tessie SB | Web | 14. března 2010 v 20:36 | Reagovat

Nádherná kapitola, mocinky se těším na další, už je rok 1920 to už není moc daleko do roku 1948 :-D
Juchů.
A jak ses ptala na tu návštěvnost, to newim, mně to udělala kámoškka, ale zkusím to zjistit.
Nemáš icq nebo skype? :-)

2 Naty Naty | Web | 14. března 2010 v 21:42 | Reagovat

[1]: Áno mám. Už som zverejnila môj profil   tak pozri :-) A ďakujem za pochvalu :-)

3 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 15. března 2010 v 14:16 | Reagovat

Dík za pochvalu povídky,ale ta tvoje taky skvělá...Moc se mi líbí! Pokračuj dál, nemůžu se doččkat okamžiku, kdy se Jazz a Alice setkají

4 Hayley : Hayley : | Web | 15. března 2010 v 15:31 | Reagovat

Tak už bych povedala ,že sa to pomaly dostáva do tuhého :D Som tým očarená :-) Jen tak dál ..teším sa na pokročko :-D

5 renesmeswanova renesmeswanova | Web | 15. března 2010 v 18:45 | Reagovat

děkuji za pochvalu :-) ... krásný díl...jako ostatně všechny! :-) ... no a myslím, že s mou povídkou jen tak neskončím :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama