1.kapitola- Začiatok konca 4/4

14. března 2010 v 16:40 | Naty |  Kniha
Tak a je tu posledná časť prvej kapitoly Ďakujem za komentáre a pochvaly

"Paige, ja... Prepáč mi, prosím všetko, čo sa dnes stalo. Ja som nechcel." "To je v poriadku," povedala, ale bolo jasné, že klame. Jasper k nej pomaly natiahol ruku, ale ona ustúpila. "Bojíš sa ma?" spýtal sa skleslo a spustil ruku. "Nie. Mne nič nie je," povedala so sklonenou hlavou. "Paige, neklam mi, prosím." "Mali by sme ísť," povedala a bez ďalších rečí vyrazila za Lusy. Jasper ju po chvíli dobehol a mlčky šiel vedľa nej. "No tak pridajte vy dvaja!" zakričala na nich Lusy. "Je nás priveľa. Toľkí sa do auta nezmestíme," namietla odrazu Paige, keď dorazili k Lusy a ostatným, ktorí už čakali pred domom. Väčšina si Jaspera s odstupom premeriavala. "My dvaja môžeme ísť mojim autom," navrhol jej Jasper. "Jazz, nemal by si šoférovať." "Paige, nepil som veľa a okrem toho som cestu sem zvládol, tak neviem prečo tak stresuješ." "Paige má pravdu. Nemal by si šoférovať, ak si pil. Výskumy dokazujú, že...," začal Oliver dôležito. "Pýtal sa ťa niekto na názor?!" sykol naňho Jasper a potom svoju pozornosť sústredil na Paige. "Keď chceš, aby som vypadol, tak mi to rovno povedz, dobre?!" povedal podráždene. "Ja... Tak fajn. Pôjdeme tvojim autom. Spokojný?" "Paige, ty si myslíš, že som idiot? Proste, ak budeš kvôli mne celý deň takáto, tak to radšej môžem ísť domov." "Ja...Jazz, ja nechcem, aby si odišiel, ale pil si a..." "Šoféroval som už aj v oveľa horšom stave." "Ale je nechcem, aby sa nám niečo stalo." "Tak fajn. Budeš šoférovať ty." "Ja? Ja mám šoférovať tvoje auto?" "Je s tým nejaký problém?" spýtal sa Jasper zamračene. Paige si nervózne hrýzla spodnú peru. "Vieš, ja... Nie som zvyknutá na tak veľké auto." "Tak pôjdeme tvojim autom." "Ale veď ty nerád chodíš mojim autom, lebo je vraj príliš malé," namietla rýchlo Paige. "Tak dobre. Pochopil som," povedal Jasper naštvane, otočil sa a vykročil naspäť k jej domu, kde mal auto. "Počkaj! Čo si pochopil? Čo tým myslíš?" vyhŕkla Paige prekvapene a rozbehla sa za ním. Zastala pred ním a ruky si založila vbok. "Čo som pochopil? Pochopil som, že nie som vítaný. Každý môj návrh si odbila nejakou trápnou výhovorkou a snažíš sa tváriť, že si v pohode, ale ja veľmi dobre viem, že to tak nie je. Ak som ti tým dneškom príliš ublížil, tak mi to povedz a neklam mi do očí, dobre?!" Paige otvorila ústa, aby to poprela, ale potom ich zavrela. "Tak vidíš, že mám pravdu," povedal Jazz, pozerajúc do zeme. "Nie, ale... Priznávam, že mi to nie je ľahostajné. Tvoje správanie ma...zarazilo. Ale ľúbim ťa a nič to nezmení. Potrebujem však trochu času, aby som si všetko urovnala v hlave, dobre?" "Dám ti toľko času, koľko budeš potrebovať. A mimochodom, vieš, že ťa ľúbim?" spýtal sa a Paige prekvapene zažmurkala, keď sa na ňu nežne usmial. Nerozumela tej jeho zmene nálady, ale neriešila to. Bolo tam totiž niečo, čo ju zaujalo viac. Bol to jeho úsmev. Zbožňovala, keď sa takto usmieval. A najlepší bol na tom pocit, že tento úsmev patril iba jej. Na nikoho sa nikdy neusmieval tak nežne a láskyplne, ako na ňu. Keď videl jej prekvapený výraz, jeho úsmev sa rozšíril a on sa k nej pomaly sklonil. "Môžem?" spýtal sa a jemne ju pobozkal. "Ja na teba nebudem tlačiť," šepol jej do ucha a s úsmevom ju chytil za ruku. "Takže pôjdeme mojim autom?" Paige chvíľu neisto stála, no napokon prikývla a pokúsila sa o úsmev. "Ale ak chceš, môže ísť so mnou niekto iný," dodal Jasper rýchlo. "Nie. Pôjdem s tebou," povedala a teraz sa skutočne usmiala. Tešilo ju, že bol k nej opäť taký ako vždy. Nikdy sa jej nestalo, že by k nej bol hrubý. Teda skoro nikdy... Stalo sa to len pár krát na začiatku ich vzťahu, keď mal Jasper problémy s drogami. Kvôli Paige však prestal a ona si bola istá, že s tým už nikdy nezačne. Jej istota však teraz nebola až taká veľká. "Nie, to nie je možné. Sľúbil mi predsa, že s tým nezačne... Ale tie jeho zmeny nálad a to čo sa stalo... Musím si ho viac všímať. Ach, dúfam, že som len zbytočne paranoidná."
"Takže ideme?" spýtal sa Jasper nedočkavo a jemne ju potiahol za ruku. "Paige, ja nemyslím, že je to dobrý nápad...," začal Oliver protestne. Jasperovi sa na tvár opäť vrátil ten ľadový nenávistný výraz a on sa pomaly otočil k Oliverovi. "Ak okamžite nezavrieš hubu, tak ti ju zavriem ja osobne! Odporúčam ti zmĺknuť, ak chceš, aby ten tvoj prekliaty ksicht ešte niekedy uzrel svetlo sveta! Je ti to jasné?!" "Paige, povedz tomu namyslenému hlupákovi, aby sa mi nevyhrážal, pretože budem nútený ho udrieť," povedal Oliver, ale bolo jasné, že si nie je sám sebou taký istý. "Ty na mňa chceš zaútočiť?" "Podľa zákona to nebude útok, ale obrana. Hovorí o tom paragraf..." Jasper ho schmatol za golier a pritiahol k sebe. "Sopliak, ja som zápasil v ringu o život, keď ty si na pieskovisku servíroval koláčiky! Neviem odkiaľ si nabral predstavu, že ma porazíš, ale ak sa tak veľmi chceš biť, tak dobre. S úsmevom sa budem pozerať nato, ako ma celý skrvavený na kolenách prosíš, aby som prestal. Vtedy do teba ešte raz s chuťou kopnem, potom na teba napľujem a nakoniec odkráčam s dobrým pocitom, že som nejakému drzému hlupákovi roztrieskal hubu. Páči sa ti takáto predstava? Mne veľmi. Chceš si to vyskúšať?" Oliver bol v tvári neskutočne bledý a s hrôzou vytriešťal na Jaspera oči. Ten v mysli zanadával, keď spoza neho tichý hlas nesmelo vykoktal jeho meno. Pomaly sa otočil a pozrel na Paige. Nevyzerala práve nadšene. "Čo...?" začala, ale nebola schopná dopovedať. "Paige, ja som nechcel... Prepáč, ak som ťa opäť vystrašil. On ma len strašne vytočil a ja... Prepáč...Asi by sme už radšej mali ísť," dodal neisto a čakal na jej odpoveď. "Výborne! Najprv sa vrhne na mňa a teraz sa vyhráža Oliverovi. Chodí do New Orleans často, takže preňho určite nie je problém zohnať drogy. Možno s tým skutočne znovu začal. To, že sa zmenil neznamená, že už nikdy nemôže byť znovu taký, ako bol. Predtým mu nerobilo problém klamať. Možno je to tak stále..." "Paige? Si tu?" spýtal sa Jasper a pokýval jej rukou pred očami. "Č-čo? Ja...Prepáč zamyslela som sa." "Takže ideš so mnou alebo mám odviezť niekoho iného?" Paige neisto pozrela na ostatných. Všetci na ňu prosebne pozerali. Ani jeden z nich nemal dosť odvahy, aby nastúpil do jedného auta s Jasperom.
Paige si vzdychla a prikývla. "Ak nechceš, tak...," začal Jasper mierne podráždene, ale Paige ho prerušila. "Nekecaj a poď! Chceš ísť so mnou alebo nie?" Aj jej tón začínal byť mierne podráždený, čo Jaspera dosť zaskočilo. "Tak...Tak fajn. Poďme...Alebo má ešte niekto námietky?" spýtal sa nevrlo a nenávistne zazeral na ostatných, vrátane Olivera. Skôr ako mu stihol niekto odpovedať, ho Paige potiahla za ruku smerom k domu. Jasper sa víťazoslávne uškrnul a poslušne ju nasledoval.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Aky by mal byt nazov nasho romanu?

Nebezpečná láska 28.6% (28)
Vyvolená 26.5% (26)
Nepovedz mi zbohom... 16.3% (16)
Krvava slza 16.3% (16)
Bludisko života 12.2% (12)

Komentáře

1 renesmeswanova renesmeswanova | Web | 14. března 2010 v 19:24 | Reagovat

TVOJE povídka je skvělá... MOJE povídka je oproti té tvé nic... tvoje povídka je úúúúžasnááá! přísahám!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama