1.kapitola- Začiatok konca 3/4

13. března 2010 v 17:33 | Naty |  Kniha
ĎAKUJEM ZA KOMENTÁRE Som fakt rada, že to niekto číta. Veľa to pre mňa znamená Ale nemusíte len chváliť. Ja znesiem aj kritiku Tak príjemné čítanie

Jasper odstavil Jeep pred Paigeiným domom a zatrúbil. Prstami netrpezlivo poklepkával po volante. Po asi piatich minútach zatrúbil znovu. Pri Paige mal síce väčšiu trpezlivosť, ale aj tak mu to čakanie začínalo liezť na nervy. Nutne sa potrebovali porozprávať.
Prešlo ďalších päť minút a to už bolo na Jaspera priveľa. Vypol motor, vystúpil a vykročil k domu. Zazvonil a čakal. "Toto už vážne nie je možné! Najprv čakám v aute, teraz čakám pred domom..Ak budem musieť ešte niekedy v živote čakať, tak ma asi porazí!" Dvere sa pootvorili a vykukla Paige. "Počkáš chvíľu, prosím ťa?" "To snáď nemyslí vážne?! Opäť mám čakať?! Čo je to dnes za deň?!" rozhorčil sa v myšlienkach, ale keďže pri Paige sa krotil, poslušne prikývol. "Môžem vedieť načo mám čakať?" "Hm...No vieš...Henry ma oblial džúsom a ja som bola v sprche...," začala Paige a dvere pootvorila o čosi viac. Jasper celý stuhol pri pohľade na mini uterák, ktorý mala na sebe. "Och bože! Nesmiem! Ona to ešte nechce! Ale keď tie jej nohy sú také...Ja to nevydržím!" Mal chuť prefackať sa, aby si trochu prečistil hlavu. "Hm...Tak ak chceš, môžeš ísť ďalej," povedala Paige neisto. Jasper sa zhlboka nadýchol, prikývol a vošiel. "A kde je Henry?" spýtal sa s pohľadom upreným na svoje tenisky. "Pred chvíľou ho mama odniesla k nejakému kamarátovi a ona šla do nemocnice." "A čo Matt?" "Ten príde až večer. Má tréning." "Takže sme tu samy. To znamená, že by som mohol... Ale nie! Nie, nie a ešte raz nie! To nesmiem!" "Máš inú?" vyhŕkla odrazu, čím ho vytrhla zo zamyslenia. "Inú? O čom to hovoríš?! Čo je to za blbosť?!" "Nezvyšuj hlas , dobre? Mám právo myslieť si to. Klameš mi, poza môj chrbát chodíš na nejaké párty a tvoje kamarátky mi rozprávajú o tom, že som jedna z milióna. Myslím, že aj u teba by to vyvolalo pár pochybností." "To dievča ,Ariana, to prehnala s pitím a to, že si jedna z milióna vôbec nie je pravda! Paige, ty vieš, že ťa ľúbim." "Ale ...!" "Žiadne ale!" odsekol ju okamžite. "Čo to nechápeš?! Ak by som ťa nemiloval, tak teraz rozhodne nie som tu! Bol by som v New Orleans a na nejakých WC-kach by som sa ožratý miloval s Arianou! Lenže ja som tu, s tebou a snažím sa ti vysvetliť, že si, do pekla, moja jediná!" vykríkol už totálne vytočený. "Prestaň po mne kričať!" rozkázala nahnevane, ale pre istotu ustúpila o krok dozadu. Nezvykol byť takýto agresívny. "Paige, ja.... Prepáč. Nemal som takto reagovať, ja viem. Bolo to hrubé. Nechcel som. Ja len....Chcem, aby si mi verila. S nikým iným nič nemám a to, že som bol na párty tiež nie je celkom presné. Bol som za Mikeom. Chýbajú mi starí kamoši." "A prečo si mi to nepovedal? Ak by si povedal, že si s Mikeom, tak by som ťa nezabila. Prečo si mi klamal?" Jasper si zahryzol do pery. Nejako sa mu to začalo komplikovať. "Neklamal som. Povedal som, že mám prácu a to bola pravda. S Mikeom sme riešili aj pracovné záležitosti," povedal rýchlo. "A môžem vedieť o akú pracovnú záležitosť išlo?" "Vieš, že nerád rozoberám New Orleans a záležitosti spojené s mojimi starými známosťami. Mike ma zavolal do jedného baru, že sa chce stretnúť. Potreboval požičať peniaze, lebo má problémy s... Ale nič. Nebudem rozpitvávať súkromie kamaráta, dobre?" Jasper bol sám prekvapený, aké pomerne dôveryhodné veci sa mu rodili v hlave. "Má nejaké problémy s drogami?" spýtala sa Paige ľútostivo. Jasper nasadil utrápený výraz a smutne sklonil hlavu. "Áno. Je na tom zle. Je mi ho tak ľúto. Nedokázal som odmietnuť. Sám som zažil aké je to ťažké a tak som mu dal nejaké peniaze. Je ťažké pozerať sa na to, ako ho to ničí. Je to môj najlepší priateľ." Paige ho súcitne chytila za ruku. "To mi je ľúto. Ale netráp sa. Určite sa z toho dostane. Zvládol si to ty, zvládne to aj on," povedala a povzbudivo sa naňho usmiala. Jasper rýchlo zakryl previnilý výraz, ktorý sa mu zjavil na tvári, keď Paige hovorila o tom, ako sa z toho dostal on. Ešte stále mal živo v pamäti pocit z minulej noci, keď mu ihla opäť po rokoch prenikla do žili. Rýchlo však nasadil slabý úsmev, sklonil sa k nej a pobozkal ju.
Po chvíli sa však Paige odtiahla. "Ty si pil?" spýtala sa obviňujúco. "Ja....Len trochu. S kamošmi sme si pripili, nič viac," klamal bez zaváhania. Vypil toho oveľa viac, ale dlhoročný tréning spôsobil, že to na ňom takmer nebolo vidno. "Vieš, že nemám rada keď piješ a najmä vtedy, keď šoféruješ!" povedala obviňujúco, aj keď tušila, že ju aj tak neposlúchne. "Prepáč. Už nebudem, sľubujem," povedal a znovu ju pobozkal. Nežne ju pohladil po vlasoch a chcel si ju k sebe pritiahnuť bližšie, keď si uvedomil, čo má na sebe. "Ou, Paige. Myslím, že by si sa mala obliecť. Ak by prišla tvoja mama, asi by nebola veľmi nadšená," povedal nervózne a odtiahol sa od nej. Paige slabo prikývla a zamierila do svojej izby. Jasper ju nasledoval. V jej izbe si sadol na stoličku a pozoroval ju ako si zo skrinky vyťahovala nejaké veci. "Hm...Jazz, mohol by si sa otočiť, prosím ťa," spýtala sa s úsmevom. "Ou, jasné. Prepáč, len som sa trochu zamyslel," povedal rýchlo a otočil sa. Chvíľu počkal a potom jemne pootočil hlavu. Paige stále chrbtom k nemu v spodnom prádle a vyberala si zo skrinky tričko. A vtedy to Jasper nevydržal. "Chodíme spolu predsa už dva a pol roka," pomyslel si a potichu k nej vykročil. Zastal tesne za ňou. Vôbec si ho nevšimla a tak pomaly natiahol ruku k jej pásu. Chvíľu bol dosť neistý, ale keď si uvedomil ako blízko je pri ňom, zahodil všetky obavy, zozadu ju objal okolo pása a pritiahol k sebe. Paige prekvapene nadskočila a prudko sa k nemu otočila. "Jasper, čo to...," zasmiala sa, ale umlčal ju bozkom. Neúspešne sa pokúsila dostať z jeho príliš pevného objatia, ale nechcel ju pustiť a tak mu venovala ešte jeden bozk. A potom ďalší a ďalší a ďalší. Jasper ju pevne zovrel v náručí a bozkávajúc ju dotlačil na posteľ. "Neblázni! Mama môže kedykoľvek prísť," usmiala sa, ale Jasper nemal pocit, že má chuť prestať. Skôr naopak. Objala ho okolo krku, nebránila sa bozkom, ani dotykom. Bol by hriech nevyužiť to. "Jasper, povedala som nie!" namietla po chvíli už o niečo vážnejšie. "Prečo nie?" nechápal Jasper a snažil sa rozopnúť jej podprsenku. "Už som ti to vysvetlila. Mohla by prísť mama. Neviem ako dlho bude v nemocnici. A okrem toho to nebudeme robiť tu!" "No tak...Nebuď taká," zašepkal jej do ucha a konečne sa mu podarilo rozopnúť jej podprsenku. "Jasper, dosť!" No on neprestával. Pocítila ako jeho zovretie zosilnelo a nedokázala potlačiť bolestivý ston. "Prestaň!" "Hovorila si mi nie príliš dlho! Teraz mi to už povedať nemôžeš!" sykol nahnevane. "Ale ty ma nemôžeš donútiť povedať áno!" odsekla mu a pokúsila sa ho zo seba odtlačiť. Až vtedy si uvedomila, o koľko je od nej väčší. Jeho výška a svaly jej po čase prestali pripadať nebezpečné, aj keď pri prvých stretnutiach jej nebolo všetko jedno. Teraz si to začala uvedomovať znovu a trochu sa zachvela, keď si uvedomila, že pil. Hlavou jej prebehlo niekoľko nie práve pekných scenárov. "Nemáš ani tušenie, k čomu všetkému by som ťa dokázal donútiť," povedal potichu. Na chvíľu sa zvalil vedľa nej, potom vstal a vykročil k dverám. "Počkám v obývačke," zamrmlal a zavrel za sebou dvere.
Paige za ním nechápavo pozerala. "Čo to malo znamenať? A tá posledná veta..Čo tým myslel?"
Prešla si po ruke na mieste, kde ju zovreli jeho dlane. Stále to bolelo. Nikdy sa nezamýšľala nad jeho silou, pretože jej pripadala nepodstatná. Jej by predsa neublížil. Teda, aspoň v to dúfala...

"Gratulujem Jasper! Získal si titul najväčšieho magora tejto Zeme!"
hovoril si Jasper v duchu, keď schádzal do obývačky. "Ako som mohol byť taký idiot?! Teraz sa ma ešte začne báť. Bože, ak sa so mnou rozíde tak to nezvládnem. Prosím, prosím, nech sa so mnou nerozíde."
Zrazu niekto zazvonil. "Jazz, otvoríš, prosím ťa?" "Jasné," povedal a pomaly sa vliekol k dverám. Keď otvoril uvidel jednu z Paigeiných spolužiačiek. Nevedel ako sa volá, ale poznal ju z videnia. Len čo ho uvidela, celá stuhla a z tváre sa jej okamžite vytratil úsmev. "Ahoj," povedal a ani na ňu nepozrel. "Hm...Ahoj...Je tu Paige? Alebo by som nemala rušiť, však?" "Nemusela by si," odsekol jej, opierajúc sa o zárubňu dverí. Bolo mu do smiechu, keď videl, ako sa ho bojí. "Tak ja asi pôjdem," povedala nesmelo, ale ostala stáť na mieste. "To by bolo perfektné." "Ruším, však?" spýtala sa, stále ostávajúc na tom istom mieste. "Áno, rušíš! Ako dlho tu budeš ešte stáť?! Nemám čas nato, aby som tu na teba civel a raz za čas povedal nejakú vetu, dobre?!" "Ja... Ja už teda idem," vykoktala a vtedy zo schodov zbehla Paige. Jasperovi bolo jasné, že Lusy čakala, kým sa Paige objaví. "Ahoj, Lusy!" skríkla Paige nadšene a rozbehla sa k nim. Nestávalo sa často, že za ňou chodili spolužiaci. Mali ju radi, no vždy sa držala mimo nich. "Ahoj, Paige." "Čo ty tu robíš?" "No...Ja som prišla za tebou, ale asi nebudem rušiť...," povedala a pozrela na Jaspera, ktorý na ňu spoza Paige hádzal vražedné pohľady. "Ale nie. Ty nerušíš. Pokojne poď ďalej. Nám to vadiť nebude," povedala Paige s úsmevom a kútikom oka pozrela na Jaspera. "Samozrejme, Lusy. Len poď ďalej," precedil Jasper namrzene. "Nie. Ja som sa len chcela ospravedlniť za ten dnešok. Nebolo to od nás pekné. Fakt je nám to ľúto." Paige jej chcela odpovedať, slova sa okamžite ujal Jasper. "Môžem vedieť, čo sa stalo? Ak si niečo Paige spravila, tak..." "Jazz, pokojne! To je v pohode," povedala Paige chlácholivo. "Samozrejme! Vždy je všetko v poriadku!" povedal rozhorčene a rozhodne nešetril iróniou. "Bolo to len také nedorozumenie. Nič sa nestalo...," začala Lusy, ale Jasper ju prerušil. "Ak by sa nič nestalo tak sa neospravedlňuješ! Nič vyzerá trochu inak!" "Jasper, asi bude lepšie, keď počkáš vo vnútri," povedala Paige rozhodne, no ani naňho nepozrela.
Jasper si až vtedy uvedomil, že si od neho celú dobu drží odstup. "Prepáč. Nemal som tak vyletieť. Ale vieš, že som si vypil. Nie som teraz úplne v pohode," povedal so sklonenou hlavou. Lusy prekvapene zažmurkala. "To je v poriadku. Ale ospravedlň sa Lusy." Jasper dvihol hlavu a protestne sa zamračil. "Trvám na tom," dodala, keď videla jeho výraz. "Prepáč, Lusy," sykol nakoniec a opäť sa oprel o stenu. "Tak Lusy, čo si to chcela?" "Ou, jasné. Chcela som sa ťa spýtať, či by si teraz nešla so mnou a deckami niekam von. Ale ak nechceš..." "Jasné, že chcem. Jazz, pôjdeš so mnou?" Jasper na ňu nechápavo civel. "Ona chce, aby som s ňou a partiou nezrelých deciek behal po kluboch a tváril sa, že ma to baví? To snáď nie." "Paige, pokojne ostaň s Jazzom doma. My vás nebudeme otravovať," namietla Lusy, ale Paige len s úsmevom pokrútila hlavou. "To je v pohode, Lusy. My pôjdeme radi, však Jazz?" Jasper chcel namietať, ale Paigein prosebný výraz nabúral jeho odhodlanie a nakoniec to vzdal. Mlčky prikývol a pokúsil sa o úsmev. "Takže kedy a kde?" spýtala sa Paige zaujato. "No, decká na nás čakajú u Olivera.
Takže môžeme ísť aj hneď." "Tak fajn. Poďme!" "Paige, počkaj! Mohli by sme spolu ešte chvíľu hovoriť osamote, prosím?" Lusy okamžite pochopila a tak mlčky vyrazila k Oliverovmu domu, ktorý bol len o dve ulice ďalej.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Aky by mal byt nazov nasho romanu?

Nebezpečná láska 28.6% (28)
Vyvolená 26.5% (26)
Nepovedz mi zbohom... 16.3% (16)
Krvava slza 16.3% (16)
Bludisko života 12.2% (12)

Komentáře

1 Haylééy > SB :) Haylééy > SB :) | Web | 13. března 2010 v 20:33 | Reagovat

Ja by som povedala ,že NIKTO by nemohol napísať k tejto poviedke kritiku .. lebo je to skvelé :-D Konečne mám čo čítať po večeroch :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama