1.kapitola- Začiatok konca 1/4

10. března 2010 v 21:36 | Naty |  Kniha
Tak toto je naša druhá "poviedka". v podstate je to kniha, ktorú píšeme. Dúfam, že sa bude páčiť. Bude tu aj nadprirodzeno, no na začiatku sú to skôr drogy, sex a zábava Ale dostaneme sa aj k nadprirodzeným veciam. A prosím komentujte. Potrebujem kritiku a hlavne potrebujem vedieť, že to niekto skutočne číta Ďakujem
1.kapitola-
Začiatok konca
Paige schádzala po schodoch do malej kuchyne, kde sa jej mama neúspešne snažila nakŕmiť malého Henryho vločkami. ,,Nechcem vločky! Nechcem!" kričal Henry. Pani Greenová s nešťastným povzdychom položila misku s vločkami na stôl. ,,Paige, urob s ním niečo!" ,,Áno, mamy," zamrmlala Paige. Keďže ona robila väčšinu domácich prác, mala už s presviedčaním svojho 4-ročného brata skúsenosti. ,,Henry! Čo budeš, keď budeš veľký?" ,,Kozmonaut!" skríkol Henry. ,,A vieš, čo jedia kozmonauti?" ,,No vločky to určite nebudú," povedal znudene Matt, Paigein druhý 13-ročný brat, ktorý sa práve vyhrabal zo svojho brlohu, o čom svedčilo staré vyťahané tričko a účes typu ,,zásah elektrickým prúdom". ,,Vďaka, Matt!" odsekla mu Paige nahnevane. ,,Paige, vezmi dnes Heanryho do škôlky! Musím ísť do práce skôr." ,,Jasné, mamy." Paige už na náhodné odchody svojej mamy bola zvyknutá, rovnako ako aj na to, že za domácnosť bude musieť byť zodpovedná ona. Jej mama bola lekárka a Paige si bola istá, že je častejšie v práci ako doma. ,,Paige! Čo jedia kozmonauti?" spýtal sa Henry zaujato. ,,Kozmické vločky, ako sú aj tieto." Henry chvíľu nedôverčivo pozeral na misku. ,,A ak chceš byť kozmonaut, musíš tie vločky zjesť," dodala rýchlo, čo donútilo Henryho napchať si líca vločkami.
,,Slečna Greenová! Meškáte!" upozornil Paige jej profesor matematiky, pán Peterlli. ,,Prepáčte, pán profesor! Viezla som brata do škôlky." ,,Mňa nezaujímajú vaše trápne teenagerské výhovorky, ktorými zakrývate chodenie poza školu! Nabudúce si veci zariaďte tak, aby ste na moju hodinu nemeškali! A teraz si sadnite!" Paige si sadla na svoje zvyčajné miesto- do druhej lavice pri okne. A ako každú nudnú hodinu matematiky sedela vedľa jedného z členov klubu N. Klub N- klub neskutočných, ako ich ostatní nazvali, bola skupina deciek, ktorým sa všetci vyhýbali. Ich neskutočne biela pokožka, zvláštna farba očí a chlad, ktorý z nich vyžaroval, spôsoboval, že sa od nich všetci držali ďalej. Chalan, ktorý sedel vedľa Paige sa volal Ryan Smith. Bronzové vlasy mu padali do čela, na perách sa mu ako vždy pohrával milý úsmev. Nepôsobil nebezpečne, ale aj tak sa Paige v jeho prítomnosti bála. Bolo v ňom niečo, čo si nevedela vysvetliť, rovnako ako aj pri ostatných N-káčoch. Bolo ich 10: Ben, Ryan, Andrew, Joel, Olívia, Amelia, Amy, Nora, Alice a Emilly. Joel a Olívia boli pár, rovnako ako Andrew a Emilly. Paige si u všetkých všimla veľa podobností. Všetci mali rovnako svetlú a jemnú pokožku. Farba ich očí nezodpovedala nijakej konkrétnej farbe. Bolo to ako zmes zelenej a svetlo-modrej. Hovorili veľmi potichu a ich hlas znel skôr ako syčanie. Pokiaľ išlo o oblečenie, chodili vždy zahalený. Nosili hrubé svetre a rukavice dokonca aj v lete. Paige nikdy nedokázala pochopiť, ako to v tých letných horúčavách dokázali vydržať. Zaujímavý bol pre ňu aj fakt, že Ryan nebol jediný, z koho mala strach. Všetci N-káči jej naháňali strach. Dokonca aj drobná Olívia alebo večne usmiata Emilly. Najviac sa však Paige bála Joela. Veľa dievčat po ňom túžilo, ale Joel mal oči len pre Olíviu. Nikdy sa však nedržali za ruky, ani ju nikdy nehladil po tvári, ale jeho pohľad svedčil o hĺbke jeho citov. No aj napriek tomu, že dokázal tak milovať sa ho Paige bála. Joel nepatril medzi veľmi trpezlivých ľudí, ale na jeho výbušnú povahu už boli všetci zvyknutý. Paige zaujímalo aj akési prepojenie medzi N-káčmi. Ak náhodou Joel vybuchol a hrozila bitka okamžite sa na miesto dostavili všetci N-káči a profesor Logan. Paige ho mala celkom rada, keďže ako s učiteľom s ním nikdy nemala problém, ale bolo jej divné, aké blízke vzťahy má s N-káčmi. Mával s nimi súkromné hodiny a počas dňa k nemu často chodievali. Okrem toho ani on nezapadal medzi ostatných učiteľov. Bol presne ako N-káči, len o niečo starší. Bledú tvár zdobili zeleno-modré oči a milý úsmev, vďaka ktorému z neho Paige nemala až taký strach. Ale aj napriek tomu, že v Paige všetci vyvolávali strach, bola nimi posadnutá. Ich tajomstvo v nej vzbudilo túžbu odhaliť ho. A ona si bola istá, že ho raz odhalí... Zo zamyslenia ju prebralo slabé štuchnutie do ruky. Vystrašene vyvalila na Ryana oči. Dnes nemal rukavice a keď sa jej dotkol, teplota jeho ruky ju načisto vyviedla z miery. Ryan na ňu skúmavo hľadel a hodnotil jej reakciu na jeho dotyk. "Slečna Greenová! Mohli by ste mi, prosím, odpovedať na otázku, alebo tu budete ešte dlho slintať pri pohľade na pána Smitha?!" Paige rýchlo odtrhla od Ryana oči. Zahanbene sklonila hlavu, keď si uvedomila, že naňho zrejme celú hodinu civela a bola si istá, že on si to všimol. "Ja...j-ja..." Jej hlas prerušilo zvonenie. "Vďaka Bohu," pomyslela si Paige a začala si baliť veci. Ďalšiu hodinu mala v triede o dve poschodia nižšie a ona ešte nemala hotovú úlohu, takže sa musela ponáhľať. Keď vstávala, všimla si, že Ryan na ňu stále skúmavo hľadí. Úplne zabudla na okolitý svet a ako zhypnotizovaná mu opäť pozerala do očí. "Slečna Greenová! Mali by sme si vyjasniť pár vecí," začal pán Peterlli. Paige len prikývla, stále zhypnotizovaná Ryanovým pohľadom. "Takže po prvé, nabudúce mi na hodinu príďte načas! A po druhé, svoje snívanie o pánovi Smithovi si nechajte na inú hodinu!" "Áno, pán profesor," povedala Paige, neodtrhujúc pohľad od Ryana, kým pán Peterlli kráčal ku katedre. "Ako...?" začala, ale zmĺkla, keď sa Ryanov výraz zmenil na nesúhlasný. Bolo to ako jasný príkaz Nič sa nepýtaj!. Paige sa však nevzdávala tak ľahko a aj keď vedela, že jej nepovie pravdu, skúsila to znovu. "Ako to, že máš také studené ruky?" Ryan si vzdychol. "Je mi zima," odvrkol jej a bez ďalšieho vysvetľovania bezchybnou chôdzou vyšiel z triedy.
"Čo malo znamenať to zízanie na Smitha dnes na matike?" spýtala sa Allison na obede. Paige sklonila hlavu. "Zamyslela som sa." "Zamyslela?" "Áno, zamyslela!" povedala Paige už trochu pevnejšie. "Takže preto si naňho civela s otvorenými ústami celú hodinu?" "Bože musela som vyzerať ako idiot," pomyslela si Paige. Keď neodpovedala, Allison začala znovu. "A o čom ste sa rozprávali?" "No, spýtala som sa ho, ako je možné, že má také studené ruky." Allison sa rozosmiala na celú jedáleň, čím pritiahla na seba a Paige zvedavé pohľady ostatných. "To ha-ha-ha....snáď ha-ha-ha nemyslíš vážne? Ako si sa ho ha-ha-ha....mohla spýtať niečo také? Čudujem sa, že sa nezačal smiať." Paige zvraštila čelo a odpovedala viac sebe ako Allison. "Nie, on sa nezačal smiať. Chvíľu to vyzeralo, akoby ho naštvalo, že som na niečo prišla..." "Paige! Zase s tým začínaš! Nemyslíš, že už to tak trochu preháňaš? Mala by si sa sústrediť na dôležitejšie veci, než na bandu obyčajných deciek," skonštatovala Allison. Paige sa na ňu zamračila. Už tri roky bolo Paige jasné, že N-káči nie sú obyčajné decká. Nikto ich nepokladal za úplne obyčajných a normálnych, ale nikto to neriešil tak ako ona. Často si z nej robili srandu, že to s ňou nie je všetko v poriadku, ale Paige si stála za svojim. N-káči boli niečo viac ako obyčajní študenti strednej školy.
Keď ďalšie ráno Paige zaparkovala na školskom parkovisku, jej myšlienky sa znovu točili okolo N-káčov. Zamyslene kráčala ku škole, nevšímajúc si okolitý svet. "Héj! Dávaj pozor, krpaňa! Keď už nič, tak aspoň pozeraj kam ideš!" skríkla Nora, keď do nej Paige vrazila. "Ja...ja, prepáč...Zamyslela som sa...," vyjachtala Paige rýchlo. Nora bola najžiadanejšie dievča na škole. Keďže aj ona patrila k N-káčom, bola celá zahalená, no aj tak vyzerala perfektne. Každé dievča vrátane Paige jej závidelo a všetci chalani snívali o tom, že s ňou raz pôjdu von, čo bolo, samozrejme, nemožné, keďže N-káči sa s ostatnými ani nerozprávali. Ako každý deň prifrčala Nora do školy na svojom krvavo-červenom Ferrary a s hlasným písknutím gúm zaparkovala. Mala na sebe veľké slnečné okuliare nehorázne drahej značky a lesklé čižmy na vysokom podpätku, ktoré tiež neboli práve najlacnejšie. Skrátka, Nora vyzerala ako nejaká celebrita bez jedinej chybičky krásy. Paige sa nad Norou tak zamyslela, že si ani nevšimla, že okrem nich už na parkovisku nie je skoro nikto, ak nerátala pár záškolákov na opačnom konci parkoviska. "Čauko Nora!" skríkol Ben cez celé parkovisko a rozbehol sa k nej. Paige mala pocit, že bežal až príliš rýchlo. Jej oči ho sotva zachytili, keď okolo nej prefrčal, bez toho, aby si ju všimol. Ben bol jeden z N-káčov, ktorých mala Paige celkom rada. S Ryanom boli ako dvojičky. "Staraj sa o seba, Ben!" odvrkla mu Nora nevrlo. "Ó, nejaká si rozpálená. Nestretla si sa náhodou s Ryanom? On ťa vždy dokáže nažha..." Ben sa zastavil uprostred vety. Chvíľu nechápavo skúmal Norin napoly nahnevaný a napoly vystrašený výraz, potom sa otočil a konečne si všimol Paige stojacu tesne za sebou. Nora niečo rýchlo zasyčala, ale Paige jej na rozdiel od Bena nerozumela. Nestihla však ani nijak reagovať, keďže Ben a Nora sa naraz otočili a synchrónne vykročili ku škole, nechávajúc ju na parkovisku samú.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aky by mal byt nazov nasho romanu?

Nebezpečná láska 28.6% (28)
Vyvolená 26.5% (26)
Nepovedz mi zbohom... 16.3% (16)
Krvava slza 16.3% (16)
Bludisko života 12.2% (12)

Komentáře

1 renesmeswanova renesmeswanova | Web | 13. března 2010 v 23:31 | Reagovat

Zajímavé... a velmi pěkné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama