1.kapitola- Stratení 4/4

11. března 2010 v 21:37 | Naty |  Kráska a zviera
Prosím, komentujte. Vážne by mi to veľmi pomohlo. Ďakuejm

1.kapitola- Stratení
Jasper:
"Nemysli si, že ma oklameš! Ja veľmi dobre viem, že nespíš. Ako by si aj mohol," vyškieral sa Peter a triasol Jasperom, ktorý ležal na posteli so zavretými očami. "Peter, nechaj ma! Nemám náladu. Chcem byť sám a ďalej premýšľať!" Peter sa však nedal. "A o čom chceš premýšľať? O nesmrteľnosti chrústa? Bože, Jasper! V poslednej dobe je to s tebou na nevydržanie. Stále si niekde zavretý, s nikým sa nerozprávaš, dokonca už aj Mária je z teba na nervy. Chápem, že ťa to zabíjanie zmáha, ale nemáš na výber. Musíš sa s tým nejako zmieriť. Najlepšie bude odreagovať sa. Pôjdeš so mnou a niečo spolu podnikneme." Jasper naňho nezaujato pozrel. "A čo by si chcel podnikať? Tu máš predsa iba dve možnosti na odreagovanie- zabíjať ľudí alebo svoj vlastný druh. Prepáč, ale ani o jedno teraz nestojím. Môžeš ma už nechať samého?" Peter pokrútil hlavou. "Pozeráš sa na tento život len z tej zlej stránky. Skús vnímať aj tie dobré veci." "Napríklad?" "Si predsa silný, krásny, nesmrteľný, máš dar, máš Máriu, máš mňa. No tak sa už preber, Šípková Ruženka, lebo tento svet po tebe prahne! Chceme toho starého Jaspera, ktorý sa neubíjal v depkách ako nejaká nešťastne zamilovaná baba." Jasper prevrátil oči a vstal. "Peter, myslíš, že tie boje niekedy skončia?" Postavil sa k oknu a sledoval, ako slnko pomaly zapadá. Ostávalo už iba pár minút. Čoskoro sa rozpúta peklo. "Dnes idete bojovať obaja!" ozvalo sa spoza nich. Mária stála vo dverách a spokojne sa usmievala. Peter poslušne prikývol, Jasper len sklonil hlavu a znovu pohľadom zamieril von. "Mali by sme sa ísť pripraviť. Čoskoro sú tu," zašepkal Peter. Jasper súhlasne prikývol a pozrel na svoj odraz v skle. Rýchlo sa odvrátil od zjazvenej tváre s krvavočervenými očami a rozbehol sa za Petrom.
Alice:
Wiliam s nadšeným úsmevom vošiel do izby. "Alice, mám výbornú správu." Alice sa naňho usmiala a znovu sa mu otočila chrbtom, aby mohla dokončiť obrázok, ktorý kreslila. "Alice, ja...Skôr ako ti oznámim tú správu...Chcel by som ti povedať niečo dôležité. Vieš...Zvláštne, neviem ako začať,,,," koktal neisto. "Ja...Alice, si krásna a inteligentná, od prvej chvíle som vedel, že k tebe niečo cítim. Nebol som si istý, či to cítiš rovnako, ale dúfam, že mi city opätuješ. Sľúbil som ti, že ťa odtiaľto dostanem a splním to. Utečieme spolu a budeme naveky už len ty a ja. Alice, ľúbim ťa. Ak ku mne necítiš to isté, povedz mi to. Nebudem sa hnevať a aj tak ti pomôžem. Verím však, že mi dokážeš opätovať city." Zmĺkol a čakal na odpoveď. Tá však neprichádzala. Alice sedela bez pohnutia, akoby ho ani nepočula. "Alice?" spýtal sa neisto a podišiel k nej. Mala víziu. No keď sa jej dotkol, vrátila sa naspäť do reality. Rýchlo zmetene zažmurkala a uprela naňho zvedavé oči. "Čo si mi to chcel povedať?" Wiliam si vzdychol. Alice nepočula ani jedno slovo z jeho vyznania. Sklamane zvesil hlavu, potom však vyčaril hraný úsmev a pohladil ju po tvári. "Vybavil som ti vychádzku. Poď, pôjdeme sa prejsť." Alice sa mu nadšene hodila okolo krku. "Ďakujem!" Wiliam si ju k sebe privinul bližšie a užíval si jej blízkosť. Alice sa mu však čoskoro vykrútila z objatia. "Tak ideme, nie?" S úsmevom prikývol, chytil ju za ruku a viedol von. "Je tu tak krásne," vzdychla si Alice a obzerala sa okolo. Obloha bola síce plná sivých mrakov, ktoré ohlasovali blížiacu sa búrku, no jej to aj tak pripadalo nádherné. Už tak dlho nebola vonku. Zvyšní pacienti si ju premeriavali, hodnotili ju pohľadmi, no ju nezaujímal ich názor na ňu. Prekvapila ju farba ich kože. Vôbec si nevšimla ako neprirodzene bledý je Wiliam, keďže ona sama bola kvôli nedostatku slnka dosť bledá. Teraz si to však všimla. Spomedzi všetkých tých tvárí však vystupovala jedna rovnako bledá ako bola ona a Wiliam. Ten muž ju z diaľky pozoroval a ona ho poznala. Pred chvíľou mala o ňom víziu. Jeho temné oči v nej vyvolávali strach, no nechcela robiť urýchlené závery. Jemne štuchla do Wiliama. "Kto je to? Videla som ho vo svojej vízii. Bol taký ako ty, no jeho oči...Boli tak tmavé a studené..." Wiliam sa rýchlo rozhliadol, no neznámy upír bol preč. "Mali by sme ísť," povedal rýchlo a obzerajúc sa okolo ju ťahal dovnútra.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Kráska a zviera?

Áno, je perfektná
Ujde to
Nič moc...
Otras!

Komentáře

1 Tahmed Tahmed | 12. března 2010 v 9:25 | Reagovat

pěkný jen pokračuj :-)

2 Nikol Nikol | Web | 12. března 2010 v 9:25 | Reagovat

přečetla jsem to jedním dechem, fantastické :)pokračuj :) jinak mod děkuji že sis přečetla tu mojí... já teď nepřidávám protože chci úplně překopat děj :D držím ti palce, jen tak dál ty spisovatelko ;-)

3 Haylééy Haylééy | Web | 12. března 2010 v 20:43 | Reagovat

úúžasné ! :) mimochodom ráda sprátelím :)

4 Alice Cullen-Hale Alice Cullen-Hale | Web | 13. března 2010 v 14:50 | Reagovat

je to vážně úžasný

5 renesmeswanova renesmeswanova | Web | 13. března 2010 v 23:32 | Reagovat

fakt krásný... skvělý originální nápad

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama