Březen 2010

Jeden z mojich bohov

28. března 2010 v 20:38 | Naty |  Hudba A Filmy
DOKONALOSŤ!
Proste čistá dokonalosť! Robert Downey Junior v role Iron Mana. No čo viac si môže žena priať? On je tam skutočne dokonalý (Ako v každom jeho filme napr. Sherlock Holmes) Už sa tohto filmu neviem dočkať. Je to aj s Cz titulkami tak si to pozrite Ja pri tom slintám A hlasujte v ankete

Pád čiernou priepasťou

28. března 2010 v 20:10 | Naty |  Básničky
Keďže sme tento víkend trochu zanedbali povinnosti, snažím sa to teraz dobehnúť Dávam sem jedno zo svojich básnických diel Berte ohľad nato, že som amatér

4.kapitola- Stretnutie 3/3

28. března 2010 v 19:59 | Naty |  Kráska a zviera
gbvfth
A je tu pokračovanie. Snažila som sa, ale veľmi mi to nevyšlo. Nejak ma nekope múza. Snáď to nabudúce bude lepšie

Nieco na zamyslenie...=)

28. března 2010 v 10:39 | Kikuska |  Básničky


Paradox našich čias


Dnes máme väčšie domy a menšie rodiny
Viac vymožeností, ale menej času
Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu
Viac vedomostí, ale menej súdnosti
Máme viac odborníkov, ale aj viac problémov
Viac zdravotníctva, ale menej starostlivosti
Utrácame príliš bezstarostne
Smejeme sa primálo
Jazdíme prirýchlo
Pohneváme sa priskoro, udobrujeme prineskoro
Čítame príliš málo, televíziu sledujeme priveľa a modlíme sa
priveľmi zriedka
Znásobili sme naše majetky, ale zredukovali naše hodnoty
Rozprávame priveľa, milujeme primálo a klameme príliš často
Učíme sa ako zarábať na živobytie, ale nie ako žiť
Pridali sme roky životu, ale nie život rokom
Máme vyššie budovy, ale nižšie charaktery
širšie diaľnice, ale užšie obzory
Míňame viac, ale máme menej, kupujeme viac, tešíme sa z toho menej
Cestujeme na Mesiac a späť, ale máme problém prejsť cez ulicu
navštíviť susedov,

dobýjame vonkajší vesmír, ale nie vnútorný
Rozbili sme atóm, ale nie naše predsudky
Píšeme viac, učíme sa menej,
Plánujeme viac, dokončujeme menej
Naučili sme sa ponáhľať sa, ale nie čakať,
Máme vyššie platy, ale nižšiu morálku
Vytvorili sme viac počítačov pre viac informácií a aby sme vytvorili viac kópií, ale máme menej komunikácie
Máme vyššiu kvantitu, ale nižšiu kvalitu
Toto je čas rýchleho stravovania a pomalého trávenia,
vysokých mužov a nízkych charakterov,
viac voľného času a menej zábavy,
viac druhov jedla, ale menej výživy
Dva platy... ale viac rozvodov, krajšie domy... ale neúplné rodiny


*Preto nenechávaj nič na zvláštnu
príležitosť, pretože každý deň, ktorý žiješ, je zvláštna
príležitosť*
Vyhľadávaj vedomosti, čítaj viac, seď na verande a obdivuj výhľad bez toho, aby si venoval pozornosť svojim potrebám
Tráv viac času s rodinou a priateľmi, jedz obľúbené jedlá a navštevuj
miesta, ktoré máš rád - život je reťaz radostných momentov, nie je len o prežití
Používaj svoje krištáľové poháre, nešetri najlepším parfumom a použi ho zakaždým, kedy cítiš, že chceš..

Neodkladaj nič, čo vnáša smiech a radosť do tvojho života.
Každý deň, každá hodina, každá minúta je výnimočná a ty nevieš, či nebude tvoja posledná..


2.kapitola 3/3

26. března 2010 v 12:24 | Naty and Kikuš |  Kniha
fhtzj

Dávame sem ďalšiu časť kapitoly, aj keď nás dosť mrzí, že to zrejme aj tak nikto nečíta Snáď sa nájde aspoň niekto...
"Takže chalan, s ktorým si sa pohádal?" spýtal sa Mike so zdvihnutým obočím. "Myslel som, že aspoň tejto nebudeš neustále klamať," dodal obviňujúco. Jasper sa oprel o dvere. "Ja jej nechcem klamať, ale nemôžem jej predsa povedať je Charlie je drogový dealer!" sykol potichu. "Keď jej budeš klamať, tak to nebude o nič lepšie." "Ale bude... Mike, ja jej klamem od začiatku. Nevie o mne nič, akurát to, ako sa volám a že bývam s mamou. A ešte to, že som milý a zdvorilý chalan." Mike sa rozosmial. "Milý a zdvorilý? Nemýli si ťa s niekým?" "Mike, ty to nechápeš. Ona je presne ten typ dievčaťa, ktorému som sa vždy snažil vyhýbať. Slušná, nepije, nefajčí, pri slove drogy ju striasa odporom, večne poslúcha mamu na slovo, má výborné známky..." "Počkaj! O kom to hovoríš? To myslíš tú babu, ktorú by si bol pretiahol, ak by som neprišiel?" Jasper schmatol Mikea za tričko a odvliekol ho do vedľajšej izby. "Hovor trochu tichšie, lebo ťa Paige bude počuť!" sykol a zatresol za sebou dvere. "Takže hovor, čo presne sa deje?" "Vieš, ja som do nej úplne zbláznený, lenže keďže ona je taká...slušná, tak sa pred celým Mendeville tvárim ako slušný chlapec. Lenže vymyká sa mi to spod kontroly a som si istý, že Paige ma raz odhalí." "To si píš, že ťa odhalí, keď znova začínaš obnovovať kontakty s Charliem! Myslíš, že mňa Charlie potešil oznámením, že môj kamoš začína s drogami?!" Jasper prevrátil oči. "Veď to bol len hašiš...," klamal Jasper. Nemohol Mikeovi povedať, že si pichol herák. "Len hašiš?! Len?! To snáď nemyslíš vážne! Áno, takto to začne! Najprv je to len hašiš, potom nejaké LSD, a cez pervitín sa dostaneme až k obdobiu, keď si budeš pichať heroín a tvrdiť, že to vôbec nie je návykové!" "Mike, upokoj sa! A nekrič tak, lebo ťa Paige bude počuť a zľakne sa, že som opäť závislí." Mike rozhorčene rozhodil rukami. "A nie si?! Chceš mi teraz tvrdiť, že keď pred teba postavím striekačku s herákom tak si nepichneš?!" "Nie, nepichnem," povedal Jasper neisto a prestupoval z nohy na nohu. "Jazz, takéto somariny hovor tej svojej hlúpej naivke a nie mne, jasné?! Nie som idiot a..." Ozvalo sa tiché zaklopanie a do vnútra nakukla Paige. "Jasper, Deryckovi nie je dobre, asi by ste mu mali trocha pomôcť." "Čo je s ním?" spýtal sa Jasper nezaujato. "No, chvíľu sa plazil v tvojej izbe až kým som si ho nevšimla. Doliezol až k tvojej posteli, zvalil sa ku mne, ja som odtiaľ rýchlo vypadla a potom ho naplo a..," odmlčala sa. Jasper pokrútil hlavou. "Nechaj ho tak. Mike sa o to postará. Teraz poď. Mali by sme ísť." "Aj ja myslím. Totiž hlúpe naivky nie sú v tomto byte veľmi vítané, však Mike?" Jasper celý stuhol. "Čo všetko asi počula? Vie už o tých drogách? A čo ak áno? Čo jej poviem? Vieš, láska, nemal som čo robiť a tak som si do ruky zapichol ihlu? Sakra! Mike , prečo mi to tak komplikuješ?!" Mike zahanbene sklonil hlavu. "Paige, prepáč...Ja som to tak nemyslel. Nie si hlúpa naivka. Len som sa trochu rozčúlil... Vážne som nechcel. Mrzí ma to." Paige sklonila hlavu. Jasper rýchlim krokom prešiel cez izbu a nežne ju objal okolo pliec. "Paige, Mike to vážne tak nemyslel. Zabudnime na to, čo tu teraz odznelo, dobre?" "Vďaka, že si sa ma zastal...," zamrmlala Paige a vyšla z izby. "P-Paige, no tak...Počkaj! Ja...," vykoktal Jasper a vybehol za ňou. Pevne zovrel jej zápästie a strhol ju k sebe. "Čo je?" spýtala sa Paige podráždene. "No tak. Prosím, nehnevaj sa. Vážne ma to mrzí. Mike to prehnal. Nemal povedať to, čo povedal, ale on je idiot a povedal to, tak sa na to vykašlime a nechajme to tak." "Ja to tak nechcem nechať. Vadí mi, že si o mne tvoji kamaráti myslia, že som hlúpa naivka a podľa všetkého si to o mne myslíš aj ty, keďže si im ani neodporoval, takže..." "Tak dosť!" prerušil ju Jasper rozčúlene. "Ako môžeš povedať, že si to o tebe myslím?! Už mám toho dosť! Nezastal som sa ťa len preto, lebo sme s Mikeom boli uprostred dosť vážnej hádky a ja nemám nervy na to, aby som presviedčal niekoho, kto ťa pozná 5 minút o tom, že nie si hlúpa naivka! Keď si to o tebe myslí, tak je to jeho vec! Ja si to nemyslím, tak neviem prečo ťa trápi názor primitívneho skrčka! Okrem toho sa ti ospravedlnil a s jeho názorom aj tak nič nespravíš, tak to prestaň riešiť a sakra, nepozeraj na mňa, ako by som ti práve zavraždil škrečka!" Mike ho chlácholivo chytil za plece. "Jasper, upokoj sa a nekrič tak. Vystrašil si ju," povedal potichu a súcitne sa na Paige pozrel. Jasper rozčúlene tresol rukou do steny. "Tento deň je celý na hovno!" "No tak. Choď si do kuchyne pre pivo. To ťa snáď trochu upokojí." "Ja viem o niečom, čo by ma zaručene upokojilo...," zašepkal Jasper. Mike rozhorčene pokrútil hlavou. "Tak na to ani nepomysli! Choď si pre to pivo a ako pozerám na Paige tak dones aj jej." "Ja nepijem," povedala Paige potichu. Jasper sa na ňu ani nepozrel a prešiel okolo nej do kuchyne. Mike ju jemne chytil za ruku. "Paige, odpusť mu to. Dnes nie je vo svojej koži. Má teraz dosť veľa problémov, o ktorých však nechce hovoriť ani so mnou. Skús ho pochopiť, prosím." "Prečo ho tak obraňuješ? Ja viem, že dnes s ním nie je niečo v poriadku, ale čudujem sa, prečo sa ho zastávaš, keď ťa tak urážal." Mike sa pousmial. "Paige s Jasperom sme kamoši už 6 rokov. Zvykol som si na jeho povahu. Viem, aký je. Je to proste arogantný, prehnane sebavedomí a drzí sebec. Ale ja ho nezmením a ani nechcem meniť. Bez toho večného vykrikovania ,Ty malý skrčok!' by to proste nebol Jasper." " Mike, čo je s ním? Bojím sa oňho. Tieto jeho výbuchy....Pripomína mi to obdobie, keď bol ešte závislí." Mike sa jej práve chystal povedať, ako presne sa trafila, keď z kuchyne vyšiel Jasper. "O mňa sa báť nemusíš. Som v pohode. Len som dnes vstal zlou nohou. A nehovor hlúposti. Ja som s drogami skončil už pred rokmi. Ničoho sa nemusíš báť." Popri tom ako to hovoril vrhol na Mikea vražedný pohľad, aby sa neodvážil niečo povedať. Ten len nesmelo sklonil hlavu. "Nemusel si na mňa nakričať," povedala Paige trochu dotknuto. "Nemôžeš to už konečne nechať tak?!" začal Jasper zvýšeným hlasom, ale Mike doňho štuchol a tak po chvíli predychávania začal znovu, už miernejšie: "Paige, prepáč. Dnes sa správam ako totálny idiot. Vážene ma to mrzí. Ak môžeš tak mi to prosím prepáč. Budem sa snažiť byť normálny, ale som trochu mimo. Zafajčím si a potom môžeme ísť, dobre?" "Vieš, že nemám rada, keď fajčíš," povedala Paige obviňujúco. Jasper si vzdychol. "Prosím, aspoň dnes urob výnimku. Paige, ja si musím zapáliť. Dnes to bez toho nevydržím." "Tak fajn. Ale len jednu cigaretu, nič viac." Jasper sa k nej sklonil a nežne ju pobozkal. "Ďakujem." "Nemáš začo," šepla, keď ho objala okolo krku a pritiahla si ho k sebe. "Ľúbim ťa," jemne sa pousmial a ešte raz ju pobozkal. "Aj ja ťa ľúbim." Paige ho pustila a Jasper sa otočil k Mikeovi. "Máš cigy?" Mike sa zamračil. "Záleží od toho, čo chceš fajčiť," povedal jedovato. "Pochopil som. Deryck snáď niečo mať bude," odsekol mu Jasper a vykročil k svojej izbe. "Občas sa to s ním nedá vydržať," šepol Mike a žmurkol na Paige. "Ako si to myslel? To s tým fajčením." Mike len pokrútil hlavou. "To si nevšímaj. Len ho musím občas provokovať, aby som ho od istých vecí udržal čo najďalej." "Bože, keby si ty vedela, kto je vlastne tvoj frajer. Tak rád by som ti povedal, že znovu začína s drogami, že je to hajzel, ktorý ti celý čas klame. No tak Paige, otvor už konečne oči!" pomyslel si Mike a len tak-tak sa udržal, aby jej hneď nepovedal všetko o jej veľkej láske. Paige v ňom vyvolávala výčitky svedomia zato, že jej klame. Bolo v nej niečo, čo mu spôsobovalo pocit viny. Ale nechcel to Jasperovi pokaziť. Vedel, že ju má skutočne veľmi rád. Doteraz ho ešte nikdy nevidel takého, aký bol, keď bol s Paige. Nikdy sa kvôli žiadnej babe nezmenil. Vždy vravel ,Taký som a taký aj budem! Nikto ma nezmení! Ber alebo nechaj tak!" A teraz sa kvôli Paige tvári ako slušný chalan a pritom presne taký typ chalanov Jasper neznášal. Z úvah ho vytrhol Jasper, ktorý vyšiel zo svojej izby s krabičkou cigariet v ruke. Vytiahol z vrecka zapaľovač a pripálil si. "Nedáš si niečo?" spýtal sa Mike a milo sa na Paige usmial. "Týmto si to u nej nevyžehlíš," uškrnul sa Jasper ,voľnou rukou objal Paige zozadu okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Mike len prevrátil oči. "Diky, ale nechcem nič," povedala Paige a oprela sa o Jaspera. Na Mikeovej tvári sa roztiahol široký úsmev. "Raz mi musíte porozprávať ako ste sa vy dvaja dali dokopy. Ste taký odlišný a pritom sa k sebe tak neskutočne hodíte." "Krpec, ani týmto si u nej nešplhneš," zasmial sa Jasper. Paige doňho jemne štuchla. "Paige, vážne ešte raz prepáč zato, čo som povedal." "Nič sa nestalo," povedala Paige s milým úsmevom. "Jazz, začínam chápať prečo ju tak zbožňuješ." Jasper sa zamračil. "Len pomaly, krpec. Paige je moja a ja ju nikomu nedám, jasné? Nech ťa ani nenapadne niečo na ňu skúšať, rozumieš? Ruky preč!" "No tak. Mike nehovor tak, lebo sa začnem červenať. A ty sa kroť, miláčik. Nie som tvoj súkromný majetok," povedala so smiechom Paige. Jasper si ju otočil tvárou k sebe a pevne ju chytil za zadok. "Toto je len moje....A toto tiež," dodal a pobozkal ju. "Aký si si istý," zašepkala Paige, keď sa od neho trochu odtiahla. "Skús to poprieť. Povedz, že nemám pravdu," povedal a podal Mikeovi cigaretu. Mike sa potichu vykradol do obývačky, aby ich nerušil. Jasper ju jemne oprel o stenu a rukou jej prešiel po stehne až k lítku, za ktoré ju pevne chytil a vyložil si jej nohu na pás. "Jasper...,"šepla Paige neisto, ale jeho pery rýchlo vyhľadali tie jej. "Trochu sa uvoľni," zašepkal jej do ucha a nežne ju začal bozkávať na krk. "Nemali by sme sa tu takto bozkávať na vašej chodbe...," vykoktala Paige a so zavretými očami si vychutnávala ten úžasný pocit, keď ju svojim telom pritlačil bližšie k stene. "Môžeme ísť do Mikeovej izby...Alebo do Deryckovej...Alebo na zadné sedadlá môjho auta," dodal so smiechom a pomaly jej vyhŕňal tričko. "To radšej nie. Myslím, že tam by to nebolo veľmi pohodlné." "Ako vieš? Ešte si to neskúšala," šepol šibalsky a rukou, ktorú mal na jej líci sa pomaly zosunul na jej prsia. "Jasper, nie...Prosím, nie takto..." zašepkala a jemne odstrčila jeho ruku. "No tak...Veď už sme boli tak blízko. Keby neprišiel Mike...." "Ale Mike prišiel," skočila mu do reči Paige. "Prišiel a stále tu je, takže to na čo myslíš neprichádza do úvahy. Čudujem sa, čo je to s tebou. Dnes celý deň myslíš len na to jedno." "A nie len dnes. Bože, čo to nechápeš? Chcem to každú sekundu, čo som s tebou! Už celé dva roky pri tebe nemyslím na nič iné! A teraz, keď to už vyzerá, že sa moje túžby splnia príde Mike! Hnusný malý skrčok! Veď on uvidí. Len čo sa sem dnes vrátim, tak mu to spočítam! A tomu idiotovi Owensovi tiež! Ach, Paige, teraz mi nemôžeš povedať nie. Proste to nejde! Prosím, len nepovedz nie," prosíkal v myšlienkach Jasper. "Jasper, nechajme to na inokedy, dobre? Aj tak by som už mala ísť domov." "Paige, no tak..." "Poďme domov." "Pôjdeš so mnou k nám?" spýtal sa Jasper nádejne. "Neviem, či mi to mama dovolí." "Prosím. Dnes to bez teba nezvládnem," zašepkal jej do ucha . "Tak fajn. Môžeme ísť k vám. Ale mali by sme sa najprv rozlúčiť, nie?" Jasper sa široko usmial. "Mike! Poď sem na chvíľu!" "Nie, nemám po ruke kondóm! Ale skús u Derycka," zakričal im Mike z obývačky. Jasper sa rozosmial. "O to nejde. Veď vieš, že na také veci som vždy pripravený. Ide o niečo iné, tak už poď!" "A ste obaja oblečený?" "Áno, sme." "Tak čo potrebuješ?" spýtal sa Mike, keď vyšiel obývačky. "Len sme sa chceli rozlúčiť." Mike sklamane zvesil hlavu. "To už idete?" "Ale no tak. Hlavu hore," povedal Jasper s úškrnom. "Už sem nechodíš tak často. Kedy najbližšie prídeš? A kedy znovu uvidím teba, Paige?" Paige sa pousmiala. "Čo keby si občas prišiel ty za nami? Ja vždy musím chodiť sem, tak by sme už mohli urobiť zmenu," navrhol Jasper. "To by bolo skvelé. Mike, sľúb, že prídeš," naliehala Paige prosebne. "Tak fajn. Mohol by som tebe povedať nie?" Šibalsky sa na Paige usmial. "A mohol by prísť aj Deryck. Rada by som ho videla aj v triezvom stave." Mike spýtavo pozrel na Jaspera. Ten sa ani nepohol a mlčky pozeral do zeme. "Jazz? Čo si o tom myslíš ty? Pustíš vôbec Derycka do Mendeville? Alebo postavíš okolo mesta barikády, aby sa k tebe nemohol ani len priblížiť?" spýtal sa provokatívne. "Paige, si si istá, že je nutné, aby bol ten...hm...aby bol Owens prítomný?" sykol Jasper ľadovo. "Jazz, prosím. Chcem ho trochu spoznať." "Nestačí ti poznať obsah jeho žalúdka?" odsekol jej jedovato a na chvíľu sa odmlčal, keďže Mike aj Paige ho uprene pozorovali s prosebnými výrazmi. "Tak dobre. Vyhrali ste! Priveďte si koho chcete!" povedal nakoniec a bezmocne rozhodil rukami. Paige a Mike sa spokojne usmiali. "A kedy prídete?" spýtala sa Paige zvedavo. "Pozajtra. Teda ak máte voľno. Viete, nie som si istý, že Deryck bude zajtra schopný stretávky." Jasper prikývol. "Mne to vyhovuje. Paige, máš vtedy voľno?" "Jasné. A kde sa stretneme?" "Môžeme byť u nás...Samozrejme, ak nám nezdemolujeme dom," dodal Jasper a s úškrnom pozrel na Mikea. "No to sa ešte uvidí. Veď vieš aký je Deryck." Jasperovi zmrzol úsmev. "Áno, bohužiaľ viem aký je," povedal chladne. Mike si vzdychol. "Kedy sa vy dvaja konečne prestanete hádať? Nechápem prečo musíte byť taký tvrdohlavý a brániť si tak svoju hrdosť. Pochop, že niekedy musíš ustúpiť a ponížiť sa." "Ja nemusím nič. Prečo sa mám ponižovať ja? Nech to spraví on." Mike prevrátil oči. "Paige, dohovor mu, prosím. Tieto ich hádky sú úplne od veci. Nikdy sa nehádajú kvôli niečomu závažnému, ale neprejde ani týždeň bez toho, aby sa nepohádali. A najhoršie je na tom to ich uzmierovanie. Ani jeden nechce ustúpiť, keďže obaja sú sebecký idioti, ktorým je ego prednejšie ako priatelia." Poslednú vetu adresoval skôr Jasperovi ako Paige. "Krpec, si nejaký drzí. Asi ti už dlho nikto nedal na hubu, však?" "Týmito siláckymi rečami ma nevystrašíš. A zabudol som povedať, že sú ako malé deti, ktoré sa urazia, keď im niekto povie pravdu." "Jasper!" sykla Paige rozhorčene a pevne ho chytila za ruku, aby mu zabránila priblížiť sa k Mikeovi. "Mňa ten skrčok nebude nazývať deckom!" "Prepáč, ale teraz sa tak správaš. Nechaj Mikea! On to myslel dobre. Veď sa len snaží udobriť vás. Čo je na tom zlé?" "Nikto ho o to neprosil! My sa dokážeme udobriť aj bez jeho pomoci. "Jasné, že sa udobríte. Aj keď si to ani jeden z vás nechce pripustiť, nevydržíte bez seba viac ako dva dni. Po niekoľkých dňoch sa aj tak obaja začnete tváriť, že sa nič nestalo, tak aký zmysel majú tie vaše hádky? Hm?" "Čo je teba do toho?!" odvrkol mu Jasper, keďže žiadna iná odpoveď ho nenapadla. "Prečo ťa tie hádky tak bavia? Veď sa stále s niekým vadíš. To nevydržíš ani jeden deň bez toho, aby si niekoho urazil alebo vyprovokoval? Kedy už konečne dospeješ?" "A je to tu," povedal Jasper znudene. "Teraz nasleduje Mikeova prednáška o dospelosti, ktorá aj tak nikoho nezaujíma...Načo je dobré toto tvoje poučovanie, keď vieš, že ja ťa nepočúvam?" dodal s úškrnom. Chvíľu na seba mlčky pozerali a potom sa Mike široko usmial. "Stále rovnako tvrdohlavý." Jasper sa zasmial. "A ty si stále rovnako dotieravý." "Všetky vaše hádky sú takéto? Myslím tým, že si najprv nadávate, potom to obaja vzdáte, nakoniec si ešte chvíľu vzájomne nadávate a tým sa končí hádka?" spýtala sa Paige zvedavo. "Väčšinou. Len pri hádkach s Deryckom sú horšie nadávky, hádka trvá dlhšie a celý ten čas neustále hovoria uštipačné poznámky na adresu toho druhého. Ale už sme si na to všetci zvykli." Jasper sa zasmial. "No veď po toľkých rokoch ste si už zvyknúť museli. Nemali ste na výber. Ale nie je to so mnou až také zlé alebo áno?" "Horšie ako si vieš predstaviť," uškrnul sa Mike. "Ale no. Až taký strašný nie je," obránila ho Paige s úsmevom. Jasper si ju k sebe pritiahol a pobozkal ju do vlasov. "Ďakujem láska. Aspoň niekto uznáva, že nie som taký príšerný ako tvrdí Mike." "Paige, tebe sa to hovorí. Teba Jasper poslúcha. Je ako tvoj otrok. Lenže ja? On by ma neposlúchal ani keby som mu povedal, že nemá skákať z 12. poschodia." "A prečo by som ťa mal poslúchať?" uškrnul sa Jasper. "Asi preto, že bez mojej pomoci si ani nezaviažeš šnúrky," podpichol ho Mike. "Nebudem sa predsa zohýnať k šnúrkam keď tebe stačí postaviť sa na špičky, aby si mi ich zaviazal," vrátil mu to Jasper. "Ehm, ehm...Máš niečo proti nízkym ľuďom?" spýtala sa Paige a snažila sa tváriť urazene. "Samozrejme, že nie, drobček," zašepkal nežne a znovu ju pobozkal do vlasov. "Ja ti dám! Aký som ti ja drobček? Nemachruj len preto, že si o dve hlavy vyšší, hej?" povedala so smiechom Paige. Jasper sa k nej sklonil a pobozkal ju. "Tak fajn, drobček. Mali by sme ísť." Paige prikývla a usmiala sa na Mikea. "Rada som ťa spoznala." "Aj ja teba. Je fajn vedieť, že existujú aj ľudia, ktorý sú rovnako vysoký ako ja." Všetci traja sa zasmiali. "Tak fajn, krpec. Uvidíme sa večer." "Večer?" spýtala sa Paige zamračene. "Áno, večer. Videla si predsa v akom stave je Deryck. Mikeovi sa bude hodiť pomoc." "Dúfam, že tá tvoja kamoška nepríde pomáhať." "Nie, Ariana nepríde." "Neboj, Paige. Teraz sa k nemu Ariana ani nepriblíži." Paige prekvapene nadvihla obočie."Ako to?" "Volal som jej cestou do Mendeville," priznal Jasper potichu. "Myslím, že sa od strachu klepe ešte teraz. Takmer sa nám tam rozplakala. Mala zapnutý reproduktor, takže sme všetci počuli ako si vystrájal. Rozmýšľal som, čo je na tej tvojej novej také výnimočné, keď si tak vrieskal." Paige spýtavo pozrela na Jaspera. "Ty si na ňu kričal?" "Keby len kričal," uškrnul sa Mike. "Doslova vrieskal, že keď sa s ním kvôli nej rozídeš, tak si to s ňou vybaví a nebude brať ohľad na to, že je dievča a že je to jeho kamoška." Paige sa otočila k Jasperovi. "To si vážne povedal?" spýtala sa s úsmevom. Jasper len nesmelo prikývol. "Hlupáčik, ako si si mohol myslieť, že by som ťa kvôli niečomu takému opustila?" "Ja...Myslel som, že sa veľmi nahneváš. Bál som sa, že mi nebudeš veriť...Ale vidím, že som sa mýlil," dodal s úsmevom a pobozkal ju. Mike ich mlčky pozoroval. "Tak fajn, krpec. My už pôjdeme. Poď, drobček," šepol jej nežne do ucha a potiahol ju za ruku k dverám.

4.kapitola- Stretnutie 2/3

24. března 2010 v 19:22 | Naty |  Kráska a zviera

gbvfth

Kráska a zviera
Tak a je tu sľúbená kapitola Bolo vážne ťažké napísať ju, keďže som sa popri tom ešte tvárila, že sa učím nemčinu Snáď sa bude páčiť A prosím komentujte, ak čítate

2. kapitola 2/3

24. března 2010 v 16:32 | Naty and Kikuš |  Kniha
Najprv sem dávame knihu a ak sa podarí, večer tu bude aj ďalšia časť Alice a Jaspera. Budeme však veľmi radi, ak niekto bude čítať aj toto. Vážne nám na tom záleží

2.kapitola 1/3

22. března 2010 v 17:25 | Naty |  Kniha
Pridávam aj knihu, keďže to máme napísané už vopred. Snáď sa bude páčiť :-)

4.kapitola- Stretnutie 1/3

22. března 2010 v 17:18 | Naty |  Kráska a zviera
Tak počítač sa mi podarilo na chvíľu vzkriesiť, tak som rýchlo napísala pár riadkov, nech vám tu aspoň niečo pridám, aby ste neboli nasucho :-) Snažila som sa ako to len šlo, ale vážne nemám veľa času, čiže to nie je nič moc. Snáď PC vydrží a ďalšia kapitola bude lepšia.

Ospravedlňujem sa!

19. března 2010 v 22:00 | Naty
Prepáčte, ale mám niečo s PC, takže neviem, kedy budem môcť pridať ďalšiu kapitolu. Budem sa snažiť dať to sem čo najskôr

3.kapitola- Hľadanie 3/3

17. března 2010 v 18:14 | Kikuška |  Kráska a zviera
Tak sme sa rozhodli, že vás ešte necháme chvíľu v napätí, kým sa dostaneme k stretnutiu. Ale sme skutočne veľmi blízko. A možno večer bude ďalšia časť. Záleží od múzy Za komentáre ďakujeme


3.kapitola- Hľadanie 2/3

16. března 2010 v 14:18 | Naty |  Kráska a zviera
No tak neviem, či vás to poteší, ale táto kapitola je trochu dlhšia. No teda tá Jasperova časť. Proste som sa neudržala a mala som dosť času na písanie Ďakujem za komentáre Príjemné čítanie

3.kapitola- Hľadanie 1/3

15. března 2010 v 21:03 | Naty |  Kráska a zviera
Ďakujem, že tak ochotne čítate tie hrôzy, čo tu zverejňujem Vážne si to veľmi cením Prajem príjemné čítanie

Jupíííííí

15. března 2010 v 19:56 | Naty |  Hudba A Filmy
Ja som to sem musela dať Ani si neviete predstaviť, aká som šťastná. Moji miláčikovia- skupina Billy Talent konečne vidala klip na moju obľúbenú pesničku Jupííí

Pomóóóc!

14. března 2010 v 20:26 | Naty
Prosím, prosím, pomôžte mi! Som blogový nováčik, takže ešte s tým neviem veľmi dobre narábať Kde sa nastavuje, aby mi ukazovalo na blogu tabuľku s návštevnosťou? Viem, som strašná, ale ja to vážne neviem Vopred ďakujem milým dušičkám, ktoré mi to ozrejmia

2.kapitola- Zmeny 3/3

14. března 2010 v 20:16 | Naty |  Kráska a zviera
Veľmi pekne ďakujem za tak krásne komentáre Aj keď musím nesúhlasiť s Renesme- Tvoja poviedka je oveľa lepšia A to tvrdím aj o poviedke, ktorú píše Tessie, Alice Cullen-Hale, Tahmed a Nicol! Skutočne píšete krásne baby Hlavne neprestávajte, nech mám čo čítať

1.kapitola- Začiatok konca 4/4

14. března 2010 v 16:40 | Naty |  Kniha
Tak a je tu posledná časť prvej kapitoly Ďakujem za komentáre a pochvaly

2.kapitola- Zmeny 2/3

13. března 2010 v 22:07 | Naty |  Kráska a zviera
Tak a je tu ďalšia časť Konečne Alicina premena Prosím nezabudnite komentáre

Čierne ruže

13. března 2010 v 21:17 | Naty |  Básničky
Tak som sa rozhodla dať sem jednu z mojich básničiek Síce trochu depresívna a metaforická, ale snáď sa bude páčiť